Decembrové stretnutie (2014)

Naše decembrové stretnutie v klube bolo spojené s prezentáciou novej knihy Rudolfa Dobiáša Príbehy z prítmia (Vydavateľstvo Hlbiny, Bratislava 2014).

Knihu predstavil spisovateľ Anton Baláž, prítomná bolo aj zástupkyňa vydavateľstva Gabriela Smolíková. Podujatie moderovala Jana Poláková, hudobné vstupy zabezpečil Dušan Žember so svojou skupinou 3D band.

Pekné slovo a hudba, príjemná spoločnosť, prezentácia zaujímavej knihy... Kto prišiel, neoľutoval.

Nikdy sa nevzdávaj!

Skautská trilógia

(Autor o svojom románe + úryvok z diela)

Jaroslav Janečka

Predseda nášho literárneho klubu ma požiadal, aby som napísal o svojej skautskej trilógii zopár viet – ako vznikla, o čom je a čo ma inšpirovalo. Keby to bol niekto iný, zrejme by som odmietol. Veď komu by sa chcelo písať o svojom románe. Ale pánu Maršálkovi som nedokázal odmietnuť. Patril medzi prvých, ktorí si prečítali môj rukopis a ako prvý mi poskytol cenné pripomienky. Vďačím mu aj za názov románu: Nikdy sa nevzdávaj! (pôvodný názov znel: Prvý oddiel).

Spievať slová

DUŠAN ŽEMBER

Lýdia Šimková: Labutia pieseň

Zvlčilý

Usmieva sa, myslím, nemá hany.

Do tváre sa smeje bezzubý.

Život hrboľatý, samé hrany...

Mňa nepripraveného zobudil.

Ako vtáčik na lep som mu sadol.

So spevom a plný emócie!

Nechápajúc, otázky som kládol...

Neodpovedá!

No s pôžitkom ma bije.

Novembrové stretnutie (2014)

Naše ďalšie pravidelné stretnutie v klube sa konalo 6. novembra. Nieslo sa v znamení hojnej účasti členov i hostí, ako aj bohatého programu.

Prinášame niekoľko fotografických záberov z podujatia.

Slovobranie

Slovo na úvod

Veľký taliansky mysliteľ a spisovateľ Giovanni Papini (1881–1956) venoval nemalú pozornosť filozofickým aspektom umenia a umeleckej tvorby; premýšľal o úlohe literatúry, ako aj o vzťahu čítania a písania (na Slovensku vyšli knižne už v roku 1943 jeho Eseje o umení). V eseji Ako čítam sa vyznáva zo svojej lásky ku knihám a vyjadruje zaujímavú myšlienku: „Dobre čítať znamená písať“ – teda vypisovať, robiť si poznámky, uvažovať o prečítanom.

Preletel ten čas ako vietor

JAROSLAV DANIŠ

Ilustračná snímka: Ján Maršálek

Kolobeh života

Zostarnúť – je jediný spôsob

dožitia vysokého veku.

Ten citát je od iných osôb,

čo snáď už prekročili rieku,

na ktorej Cháron prievozníči,

teda nie je môj, je už ničí.

Tá múdrosť možno mladým zdá sa

len bonmotom bez štipky vtipu.

Starí ľudia sú tí, čo zasa

len poučujú, radia, rýpu.

Kto má počúvať tie ich rady,

svet patrí nám, svet patrí mladým!

Októbrové stretnutie (2014)

Prezentácia zborníka Slovobranie – Životné jubileum Rudolfa Dobiáša

Členovia Literárneho klubu Omega (nie všetci)
so vzácnymi hosťami: Rudolfom Dobiášom a Antonom Srholcom
- - -
Snímka: Peter Martinák

Vo štvrtok 2. októbra sme prezentovali nový zborník našich literárnych prác. Dostal názov Slovobranie. Obsahuje texty sedemnástich autorov, doplnené kresbami Ľubora Benkoviča, ako aj fotografiami Anny Marušincovej, Jaroslava Matejčeka a Lýdie Šimkovej.

Podujatie sme spojili s pripomenutím si životného jubilea (80 rokov) spisovateľa Rudolfa Dobiáša, ktorého považujeme za vzácneho, čestného člena nášho literárneho klubu.

Septembrové stretnutie (2014)

Prezentácia CD Dotyk leta skupiny 3D band

(4. 9. 2014)

Fotoriport z podujatia

Pozvánka na septembrové stretnutie (2014)

(Pozvánku si zväčšíte kliknutím na obrázok.)

Zmúdrela láska?

DUŠAN ŽEMBER

Ilustračná snímka: 
Ján Maršálek

Nové struny

Nové struny a stará duša nástroja.
Tón, čo chce hrať do roztrhania tela.
Melódia zviazaná do voľného postroja...
A ty, čo spievať by si stále chcela.

Dnes emócia skladá harmóniu.
Krásny úlet, keď je komu hrať.
Keď rytmy tvojím telom šijú.
Brieždi sa, dnes isto nepôjdeme spať...

Júnové stretnutie (2014)

Ľubor Benkovič

Stretli sme sa vo štvrtok 5. júna, aby sme si vypočuli pekné slovo aj hudbu.

V úvode sme si prebrali niekoľko organizačných  záležitostí a podiskutovali sme o pripravovanom zborníku prác členov klubu, ktorý plánujeme vydať v závere roka.

Nasledoval kultúrny program:

Dúhové kamienky / Čriepky zo života

Nové zbierky veršov Emílie Bátovskej

Emília Bátovská

Emília Bátovská (rodená Kvasnicová, 1951) – svoje detstvo prežila v Chocholnej, neskôr vo Velčiciach. Po vydaji sa presťahovala za manželom do Drietomy, majú dve deti – syna Milana a dcéru Darinku, a dve vnúčatá – Natáliu a Radoslava. Deti idú v šľapajach svojej mamy, sú hudobne nadané, hrajú na hudobné nástroje a spievajú.

V seniorskom veku nezostala nečinná. Je členkou JDS Drietoma, pracuje v Červenom kríži v Drietome, desiaty rok je členkou OZ Veronika v Trenčíne (klub zberateľov a pestovateľov liečivých rastlín) a v neposlednom rade je členkou Literárneho klubu Omega v Trenčíne.

Májové stretnutie (2014)

Foto: Jaroslav Daniš

Stretnutie, ktoré sa konalo 7. mája, bolo nezvyčajné - výnimočne sme sa stretli v priestoroch trenčianskej Mestskej veže, aby sme si tu prečítali, zarecitovali a vypočuli ukážky z tvorby členov Literárneho klubu Omega i ďalších autorov, hlavne na tému: máj, lásky čas.

Zaujímavú možnosť stretnúť sa v poetickom duchu využilo viac než 20 milovníkov pekného slova.

Nasledujúce stretnutie plánujeme uskutočniť v obvyklom termíne a na obvyklom mieste: vo štvrtok 5. júna v budove knižnice na Hasičskej ulici.

Deň poézie

(Pozvánka)

Mestská veža v Trenčíne bude v stredu 7. mája 2014 miestom stretnutia milovníkov poézie.

Začiatok o 16-tej hodine.

Každý bude mať možnosť zarecitovať svoje (obľúbené) verše.

V tomto priestore je zároveň nainštalovaná (6. mája – 31. mája) výstava malieb Jany Vozárikovej.

Aprílové stretnutie (2014)

Ďalšie pravidelné klubové stretnutie sa uskutočnilo 3. apríla.

Hlavné body programu:

• Správa o hospodárení za minulý rok
• Marec - mesiac knihy
• Príprava nového zborníka
• Čítanie a hodnotenie tvorby

Nasledujúce stretnutie je naplánované na stredu 7. mája.

Marcové stretnutie (2014)

Náplňou stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 6. marca, bola beseda so spisovateľom a publicistom Drahoslavom Machalom – s ústrednou témou Rok Svätopluka. Matica slovenská totiž vyhlásila rok 2014 za rok kráľa Svätopluka (1120. výročie smrti) a rok Andreja Hlinku (150. výročie narodenia).

Beseda bola zaujímavá a organizátorov i pozvaného autora potešila hojná účasť verejnosti.

Nasledujúce stretnutie plánujeme na štvrtok 3. apríla.

Rozhovor s Tatianou Blichovou

Tatiana Blichová

Tatiana Blichová-Bateľová (1944), rodáčka z Dolnej Strehovej, vyrastala v rodine evanjelického učiteľa a kantora, jej matka bola maliarkou, speváčkou a skladateľkou príležitostných veršov. Pôsobí v spoločnosti Tvorba, v Štúrovej evanjelickej spoločnosti v Trenčíne, v Ženskom parlamente Slovenska a vo Zväze zdravotne postihnutých. Pri príležitosti životného jubilea dostala od dcéry Adriany, architektky, zaťa architekta Miroslava Mlynčeka, vnučky Lucky Mlynčekovej a priateľov krásny dar v podobe zbierky jej veršov pod názvom Z neviditeľných partitúr hrám.

Ing. Táňa Blichová je členkou Literárneho klubu Omega, a tak sme jej pri príležitosti krásneho jubilea položili niekoľko otázok.

Februárové stretnutie (2014)

Zišli sme sa vo zvyčajnom termíne (prvý štvrtok mesiaca), teda 6. februára. Bolo nás 24. Rozprávali sme sa (nielen) o literatúre, zazneli ukážky z tvorby, hlavnou témou bolo každodenné, resp. pravidelné čítanie a písanie. 

O čom budeme diskutovať nabudúce? Porozmýšľame... 

Najbližšie stretnutie v klube Omega je naplánované na 6. marca

Poézia a rytmus

Poznáme mnoho rôznych definícií poézie, ale ani jedna nie je úplná. Charakterizovať poéziu v komplexnosti je totiž veľmi ťažké. Z hľadiska literárnej teórie môžeme zjednodušene povedať, že poézia je viazaná reč. Viazanosť znamená organizovanosť, prepojenosť s formou a prítomnosť istých pravidiel.

Viazanosť básnickej reči je daná hlavne jej veršovým a strofickým členením, v mnohých prípadoch rýmom a predovšetkým usporiadaním zvukových prvkov. Báseň musí mať rytmus! Osobitne to platí pre básne písané vo viazanom verši, ale aj báseň napísaná voľným veršom musí mať svoj rytmus a usporiadanosť, svoje pravidlá, aby to nebola len próza rozložená do kratších riadkov.

Dúhová lampa

(Poviedka)

Vždy som bola iná ako ostatné dievčatá zo školy, z ulice alebo okolia. Hoci som sa s nimi hrávala na ihrisku, chodila som za nimi von a chcela som sa zapájať do ich hier, a chvíľami ma to aj bavilo. Čoskoro som sa začala nudiť. Spôsob ich zábavy bol pre mňa nezaujímavý. Prekážalo mi, že deti sú k sebe pokrytecké, ohováračné, ale aj zlé. Neboli vždy úprimné a milé. Závideli si oblečenie, inokedy hračky. Vychvaľovali sa, kde boli na dovolenke s rodičmi, a kde pocestujú cez školské prázdniny. Vyhľadávali si rôzne zámienky, aby niekoho zosmiešňovali, prípadne sa zabávali na jeho účet. Mnohokrát sa posmievali z môjho mena a vykrikovali za mnou:

„Evelín, Evelín, na päte má klin!“ alebo: „Evelína, Evelína, padla si do mlyna!“

Januárové stretnutie (2014)

Prvá schôdzka nášho literárneho klubu v novom roku sa konala 9. januára. Prítomná bola zhruba desiatka členov a priaznivcov klubu.

Prednášali sa ukážky z vlastnej tvorby, diskutovalo sa o nových knihách. Tajomníčka klubu informovala o podujatiach trenčianskej knižnice na najbližšie obdobie. Témou rozhovoru boli aj 3P: pozdraviť, poprosiť, poďakovať...

Ďalšie stretnutie máme naplánované na štvrtok 6. februára.