Október – mesiac úcty k starším

Jesenné čakanie

V našom zemepisnom pásme máme štyri ročne obdobia. Každé má svoje čaro, svoju krásu a zaujímavosť, je niečím výnimočné. Teraz sme v období jesene. Máme nádherne meniacu sa prírodu, zeleň mení farby na hnedú, žltú, bordovú a celý rad farebných odtieňov. V jeseni sa uzatvára sila celého roka, pomyselne odumiera a nastupuje nový zrod.

Tak je to aj s nami ľuďmi. Jeseň života je určitá etapa, v nej sa ukazuje celoživotná múdrosť. Láska a úprimnosť k sebe a okoliu, radosť z práce a diela, ktoré sme vytvorili počas celého života. Toto dielo potom prenechávame alebo odovzdávame našim potomkom, našim deťom. Október zatvoril svoje dvere a očakáva, ako sa s novým zrodom stotožníme.

Touto múdrosťou zrelého veku sa kompetentní zaoberali v roku 1990 (v decembri), keď bol október vyhlásený za mesiac úcty k starším. Prvý október je medzinárodným dňom starších.

Jesenná nostalgia

Mesiac október je za nami, skúsme sa zamyslieť nad tým, ako sme sa venovali našim seniorom. Poskytovali sme im našu pozornosť, hľadali u nich odkaz pre budúcnosť, čerpali múdrosť? Všetci sa vyhovárame na permanentný nedostatok času. Práve mesiac október nás vyzýval a hovoril: Zastav sa a obhliadni sa okolo seba. Ako prejavuješ úctu seniorom a ako to učíš svoje deti? Ako si vážiš rady starších? Potrebuje niekto v tvojom okolí pomoc a pochopenie?

Podľa demografických odhadov Európskej komisie za tridsať rokov sa má počet seniorov zdvojnásobiť. Na Slovensku sú seniori v počte asi 900 tisíc, vo veku nad šesťdesiat rokov, tvoria tak sedemnásť percent populácie (61 % žien senioriek a 39 % mužov seniorov).

Z tohto pohľadu nie je skupina seniorov zanedbateľnou časťou nášho obyvateľstva. To znamená, že aj oni, naši seniori, potrebujú svoj priestor na pozornosť a aktivity. Je potrebné si uvedomiť, že je to prirodzený vývoj človeka. Dnešní seniori boli tiež niekedy deťmi, dospelými a v produktívnom veku. Teraz prežívame produktívne obdobie my, ale tiež sa čas nezastaví a prirodzený vývoj nás privedie medzi seniorov.

Jeseň života

Mesiac október je v obraznom zmysle počiatkom pomyselnej jesene života. Práve v tomto období je nutné uvedomovať si prítomnosť našich seniorov a pomôcť im prejsť ťažším obdobím. Je tu obdobie predvianočné. Skúsme podať pomocnú ruku našim dedkom a babičkám, susedom, starším... skúsme viesť svoje deti k tomu, aby poznali svojich starých rodičov, vážili si ich a pomáhali im.

Milí seniori, nástup do dôchodku neznamená, že sa končí vaša životná púť. Staroba nie je choroba. Je to len určité pochopenie seba na tejto životnej ceste a tiež pochopenie svojho okolia a spoločnosti. Je potrebné kráčať vedno s dobou, možno menšími krokmi alebo pomalšími, ale kráčať, pretože pohyb je život. Vychutnávajte si jeseň života, neuzatvárajte sa doma, ale vykročte medzi ľudí, žiadajte si pozornosť, navštevujte kluby seniorov, robte obľúbené činnosti, ukážte okoliu, čo dokážete, čo ste sa naučili!

Farby jesene

Robte si poznámky dňa, čo ste zažili, čo ste robili a čo sa vám páčilo, raz budú vítané u vašich potomkov. Vzdelávajte sa a spoznávajte, prosto učte sa a skúšajte niečo nové, čo sa vám skôr možno nedalo robiť. Navštevujte záujmové kluby, krúžky, besedy. Váš život nebude prebiehať len v čakárni u lekára, v mrzutosti a nevôli. Budete rovnocennými partnermi mladých ľudí.

Milí seniori, tento článoček je o vás, reagujte naň a zapojte sa do našej diskusie. Napíšte nám svoje skúsenosti z októbra – mesiaca úcty k starším.

Taktiež budeme zvedaví na pomoc a dobré skutky mladšej generácie a skúsenosť so seniormi. Hľadajte a píšte o zaujímavých senioroch vo svojom okolí. Prípadne pošlite poéziu, prózu o jeseni, resp. o jeseni života.

Pridám krásne slová mne neznámeho autora:

Nezabúdajme a vážme si. A budeme požehnaní: Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s mojou neistou chôdzou a trasúcimi sa rukami. Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú, že moje uši sa už musia napínať, aby zachytili slová, že môj zrak zoslabne a moje myslenie už nie je také bystré. Nech sú požehnaní tí, čo mi prepáčili, že sa mi dnes vyliala káva.

A ešte pridávam dve básne:

SESTRA STAROBA

Dobrý deň, sestra staroba!

Ach, videla som Ťa prichádzať zďaleka

a nepodala som Ti ruku…

Musím si asi zvyknúť na Tvoju spoločnosť,

pretože ma už nikdy neopustíš.

Zbohom, mladosť! A navždy!

Budeš zaberať stále viac miesta v mojom živote,

a preto s premenou svojho srdca

volám teraz na Teba so všetkou úprimnosťou:

Sestra moja…

Teraz, keď Ťa vidím zblízka,

objavujem Tvoj pôvab.

Máš skúsenosti a vieš ako má všetko byť,

dávaš veciam ozajstný význam a milosť:

oslobodzuješ od strojenosti, zbytočnosti, pýchy

a vnášaš ma do pravdy.

Moje telo chátra, moja duša je ľahšia, aby sa mohla lepšie vzniesť.

Sestra staroba, prijímam Ťa a mám Ťa rada,

pretože som vďaka Tebe voľnejšia a pomaly

sa približujem k Bohu!

(Pani G., 85 rokov)

STARÍ RODIČIA

Možno majú šedivé vlasy,

možno bolesť im skrývajú vrásky.

Možno spolu veľa prežili,

večnú lásku si sľúbili.

Ruka v ruke kráčajú šťastne,

spomínajú na zážitky krásne.

Svoje deti naučili,

aby život si vážili!

(Nikoleta Hladilová)

Zostavila a fotografovala: Lýdia Šimková.