Poézia a rytmus

Poznáme mnoho rôznych definícií poézie, ale ani jedna nie je úplná. Charakterizovať poéziu v komplexnosti je totiž veľmi ťažké. Z hľadiska literárnej teórie môžeme zjednodušene povedať, že poézia je viazaná reč. Viazanosť znamená organizovanosť, prepojenosť s formou a prítomnosť istých pravidiel.

Viazanosť básnickej reči je daná hlavne jej veršovým a strofickým členením, v mnohých prípadoch rýmom a predovšetkým usporiadaním zvukových prvkov. Báseň musí mať rytmus! Osobitne to platí pre básne písané vo viazanom verši, ale aj báseň napísaná voľným veršom musí mať svoj rytmus a usporiadanosť, svoje pravidlá, aby to nebola len próza rozložená do kratších riadkov.

Rytmus je pravidelné striedanie fáz či prvkov istého deja; v poézii – pravidelné striedanie jazykovo-zvukových prvkov.

V súčasnej poézii sa využíva takzvaný sylabotonický verš, v ktorom ide o pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík. V slovenčine je prízvuk spravidla na prvej (a ďalší na tretej) slabike slova.

Príklady (prízvučná slabika je označená podčiarknutím):

domov, domáci, domovina,

cesta, na ceste     (predložky zvyčajne „strhávajú“ prízvuk),

cesta a | domov, zľakol sa, prišiel | s bratom.

Príklady z poézie     (všimnite si rým)      ↓

Kriesi|li nám | Sväto|pluka.                      (A)

Jeho | svadba, | jeho | boje                      (B)

zdali | sa nám | obno|vením                     (C)

starých | dejov | gréckej  |Tróje.               (B)         (S. H. Vajanský)

                                            

Z belavej | rany | mesiaca                      (A)

obloha | modro | krváca                          (A)

a javor, | vetrom | došľa|haný,                (B)

vetvy jej | skladá | do tej | rany.              (B)           (Teodor Križka)

Zdá sa vám to ťažké? Nerozumiete tomu? Netreba sa báť – troškou štúdia a cviku sa to napraví...

Mám radu: Najprv sa bližšie pozrite na verš básnikov štúrovskej generácie. Štúrovci pravidelne striedali verše s rovnakým počtom slabík (bez ohľadu na ich prízvučnosť), pričom rýmovo spájali rovnako dlhé verše.

Príklady:

Trinásťslabičný verš (Samo Chalupka – Mor ho!)

Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia,

ponad vysoké hory, ponad rovné polia:

preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,

sadli tam za pomedzím slovenského rodu.

10 + 8 slabičný verš (Andrej Sládkovič – Detvan)

10        Stojí vysoká divá Poľana,

8          mať stará ohromných stínov,

10        pod ňou dedina Detvou volaná,

8          mať bujná vysokých synov.

Štúrovský sylabický verš, založený na počte slabík vo verši, vychádza z ľudovej slovesnosti. Môže nám poslúžiť v začiatkoch ako prostriedok výučby, aby sme sa naučili rozumieť básnickému rytmu a pracovať s ním. Takéto veršovanie sa v súčasnosti považuje za prekonané. Ako bolo uvedené na začiatku, v súčasnej poézii sa využíva sylabotonický verš.

Odporúčaná literatúra:

Michal Harpáň: Teória literatúry

František Štraus: Príručný slovník literárnovedných termínov

Jozef Urban: Utrpenie mladého poeta

Spracoval: Ján Maršálek