Slovobranie

Slovo na úvod

Veľký taliansky mysliteľ a spisovateľ Giovanni Papini (1881–1956) venoval nemalú pozornosť filozofickým aspektom umenia a umeleckej tvorby; premýšľal o úlohe literatúry, ako aj o vzťahu čítania a písania (na Slovensku vyšli knižne už v roku 1943 jeho Eseje o umení). V eseji Ako čítam sa vyznáva zo svojej lásky ku knihám a vyjadruje zaujímavú myšlienku: „Dobre čítať znamená písať“ – teda vypisovať, robiť si poznámky, uvažovať o prečítanom.

Papini bral čítanie ako ušľachtilú záľubu a zároveň tvorivú činnosť: „Ale tlačené slovo je pre mňa vecou takou svätou, že si zaslúži prinajmenej obrad čítania.“ Človek by mal zmysluplne komunikovať, hľadať pravdu a krásu, vytvárať si názor, zaujímať postoj... Myslím, že sú to podnetné slová, zvlášť v súčasnosti, keď pod tlakom rozmanitých ponúk odsúvame literatúru do úzadia.

Autori tohto zborníka, ktorý dostal názov Slovobranie, sa viac či menej úspešne (nech posúdi čitateľ) pokúsili literárne spracovať témy, ktoré považujú za dôležité, respektíve hodné pozornosti. Do slov vložili svoje myšlienky, pocity, predstavy, zámery. Pravda, napísaný text si žiada čitateľa. Napísané zostáva – ale až čítaním vstupuje do života. Slovo sa chce stretnúť so slovom!

 Ján Maršálek

(Slovobranie: Zborník Literárneho klubu Omega pri Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne, 2014)