(Poviedka)
Vždy som bola iná
ako ostatné dievčatá zo školy, z ulice alebo okolia. Hoci som sa
s nimi hrávala na ihrisku, chodila som za nimi von a chcela som sa
zapájať do ich hier, a chvíľami ma to aj bavilo. Čoskoro som sa začala nudiť. Spôsob ich zábavy bol
pre mňa nezaujímavý. Prekážalo mi, že deti sú k sebe pokrytecké,
ohováračné, ale aj zlé. Neboli vždy úprimné a milé. Závideli si oblečenie,
inokedy hračky. Vychvaľovali sa, kde boli na dovolenke s rodičmi, a kde pocestujú cez školské prázdniny. Vyhľadávali
si rôzne zámienky, aby niekoho zosmiešňovali, prípadne sa zabávali na jeho
účet. Mnohokrát sa posmievali z môjho mena a vykrikovali za mnou:
„Evelín, Evelín, na
päte má klin!“ alebo: „Evelína, Evelína, padla si do mlyna!“