Rozhovor s Tatianou Blichovou

Tatiana Blichová

Tatiana Blichová-Bateľová (1944), rodáčka z Dolnej Strehovej, vyrastala v rodine evanjelického učiteľa a kantora, jej matka bola maliarkou, speváčkou a skladateľkou príležitostných veršov. Pôsobí v spoločnosti Tvorba, v Štúrovej evanjelickej spoločnosti v Trenčíne, v Ženskom parlamente Slovenska a vo Zväze zdravotne postihnutých. Pri príležitosti životného jubilea dostala od dcéry Adriany, architektky, zaťa architekta Miroslava Mlynčeka, vnučky Lucky Mlynčekovej a priateľov krásny dar v podobe zbierky jej veršov pod názvom Z neviditeľných partitúr hrám.

Ing. Táňa Blichová je členkou Literárneho klubu Omega, a tak sme jej pri príležitosti krásneho jubilea položili niekoľko otázok.

Februárové stretnutie (2014)

Zišli sme sa vo zvyčajnom termíne (prvý štvrtok mesiaca), teda 6. februára. Bolo nás 24. Rozprávali sme sa (nielen) o literatúre, zazneli ukážky z tvorby, hlavnou témou bolo každodenné, resp. pravidelné čítanie a písanie. 

O čom budeme diskutovať nabudúce? Porozmýšľame... 

Najbližšie stretnutie v klube Omega je naplánované na 6. marca

Poézia a rytmus

Poznáme mnoho rôznych definícií poézie, ale ani jedna nie je úplná. Charakterizovať poéziu v komplexnosti je totiž veľmi ťažké. Z hľadiska literárnej teórie môžeme zjednodušene povedať, že poézia je viazaná reč. Viazanosť znamená organizovanosť, prepojenosť s formou a prítomnosť istých pravidiel.

Viazanosť básnickej reči je daná hlavne jej veršovým a strofickým členením, v mnohých prípadoch rýmom a predovšetkým usporiadaním zvukových prvkov. Báseň musí mať rytmus! Osobitne to platí pre básne písané vo viazanom verši, ale aj báseň napísaná voľným veršom musí mať svoj rytmus a usporiadanosť, svoje pravidlá, aby to nebola len próza rozložená do kratších riadkov.