Teším sa z každého dňa

Oľga Krajmerová, členka nášho literárneho klubu, oslávila nedávno životné jubileum. Pri tej príležitosti sme jubilantke položili niekoľko otázok... K rozhovoru pripájame ukážky z jej tvorby.

Oľga Krajmerová

Čo alebo kto Ťa priviedol k písaniu?

K písaniu – čo ma priviedlo? Nuž, ako každé mladé dievča som v puberte veršovala rôzne „výlevy“ z mojej romanticky založenej dušičky. Potom som sa vydala a nastala romantická próza (v určitom ohraničenom období), takže som skôr poéziu žila... Žiaľ, nie navždy. Potom, keď už som sa celým svojím ja stala babičkou, začalo sa to odznova. Moje vnúčatká, moje osviežovače života, sa tešili z každej rýmovačky, ktorú som „stvorila“, a dá sa povedať, že na počiatku to boli vlastne ony, čo ma priviedli k veršovaniu.

Ako si sa stala členkou Literárneho klubu Omega a kedy (ako si sa o klube dozvedela)?

Potom, keď vnúčatá vyrástli a už ich nebavilo počúvať moje rýmovačky, začala som sa obzerať okolo seba a našla som novú inšpiráciu, boli to moje prvé glosy a aforizmy, ak to môžem tak nazvať, ktorými som komentovala dianie okolo seba. Tieto som potom uverejňovala v našej mestskej televízii, v rubrike Zrnko múdrosti, a aj vďaka láskavému prístupu p. Katky Hudecovej sa doteraz snažím viac menej „vylepšovať sa“. O literárnom klube som sa dozvedela z Pardonu a aj od mojej známej z Trenčianskych Teplíc. Začala som sporadicky navštevovať niektoré podujatia a napokon som sa stala aj členkou klubu. Cítim sa v kruhu členov LK Omega výborne.

Kde nachádzaš inšpiráciu k písaniu?

Okolo seba, medzi ľuďmi, v politickom a aj spoločenskom dianí.

Čo čítaš, o čom premýšľaš?  

Momentálne až tak veľa nečítam, naposledy  knihy od Rudolfa Dobiáša a Marka Orka Váchu, to je nábožensky zameraná literatúra.

Ktorí spisovatelia sú Tvoji obľúbení?

Najradšej som mala E. M. Remarqua,  od ktorého mám všetko, čo u nás vyšlo, a Cronina, a detektívky.

Čo považuješ za svoje úspechy v živote a literatúre?

V literatúre nemám žiadne úspechy, iba to, že mnohí na moje glosy a aforizmy v Zrnku múdrosti priaznivo reagujú, čo ma vždy poteší. Chystám vydanie knihy, mám „materiál“ možno na dve, ale som akosi „zabrzdená“. Uvidíme tento rok. Viac som bola úspešná v živote, vychovala som dve slušné a pracovité dcéry, ktoré slušne žijú a takisto vychovávajú aj moje vnúčatá. A to ma napĺňa spokojnosťou.

O čom ešte sníva Oľga Krajmerová?

O čom snívam? Mám mnohé sny, zväčša už nerealizovateľné, už som vo veku, keď rúbu v našom lese. Ale stále mám rada život a teším sa z každého dňa, ktorý mi Pán požehnáva. Ak mi to ešte bude dopriate, rada by som ešte objavovala svet, nakoľko v minulom režime mi to bolo odopreté.

(Rozhovor pripravila Lýdia Šimková.)

Oľga Krajmerová o sebe:

Narodila som sa vo vojnovom období v malej dedinke Liesek na Orave, 22. 3. 1945. Odtiaľ nás vysťahovali na Žitný ostrov – do okresu Šamorín, odtiaľ sme sa sťahovali po násilnej kolektivizácii, pri ktorej nám bol „znárodnený“ všetok náš majetok, do Nitry, kde som žila až pokiaľ som sa nepresťahovala do Trenčianskych Teplíc, kde žijem takmer dve desiatky rokov. A som tu veľmi spokojná. Najvyššie vzdelanie – štúdium na VŠ pedagogickej v Nitre, Univerzita tretieho veku – zameranie právo. Som na dôchodku.

Oľga Krajmerová: Z tvorby

V pavučinách jesene

Príroda jesenná

do pestrých šiat

sa obliekla,

ako poslednú spomienku

na horúce dni leta.

Kým posledný list

k zemi padne,

ešte chce zažiariť.

Ako keď žena chytá

druhý dych,

tak sa pretŕča...

Panovačne.

Po pozornosti lačnie.

Chce upútať

a aj upúta.

Vábivými farbami,

čo zraku ponúka,

mätie romantickú dušu.

Je taká krásna, vábivá...

Iba nám odsúva prípravu

na záverečnú časť roka.

Na zimu.

Na studenú, fádnu

zimu,

ktorá nás zaženie

dakde za pec, do kúta.

Láska matky

Tvoja mama, ak dakedy v kúte stála

 – nie zo skromnosti,

ale aby ti väčší priestor darovala...

O mame

Rozdávala dážď

a zbiera sotva rosu...

Východisko

Nenachádzaš dobro vedľa seba?

Upri svoj zrak nad horizont...

Nevedko

Naučené frázy do nás tlačí

o ľudskosti a práve,

a zatiaľ on sám fičí

na intrige a klamstva strave....

Smutná skúsenosť

Kto sa zhostí okolností,

veľkou lyžicou sa hostí,

často ale hlupák je to,

veru až do špiku kosti...

Poučenie

Oplodnení nenávisťou

neporodia radosť -  isto...

Prispôsobiví

Reptajúc na dobu

/pokrytecky/

z jej špinavých rúk

sladké hrozná zobú...

Novodobý zbohatlík

Nedokáže postaviť si mohylu

z vlastnej ľudskosti,

v kameni z mramoru pohnijú

mu iba jeho kosti...

Karierista

Hoci nevie, kde by

hľadal Veľký voz,

za každú cenu chce byť

na oblohe boss...

Životná múdrosť

Vedieť vždy rozoznať

duch od zloducha...

Zamyslenie

Ako má človek žiť?

Byť, a nie len biť...!

Úvaha

Keby ľudia vždy len ľuďmi boli,

netieklo by v slzách toľko soli...

O politikovi

Pred voľbami:

ľudia, ľudia, ľudia

a po voľbách

len ja, len ja, len ja...

Včera a dnes

Darovával krv,

keď bol "špitál" na dne,

teraz ako upír

moje kvapky kradne...

Faloš

Hoci ako dáma

sama noblesa

vždy dakomu slúži

ako metresa...

Na konci púte

Čo stihlo,

stihlo ťa

Život len jediný

a trinásta jeho komnata.

Do dverí bolesť zaťatá

a na prahu smrť.

Duša dojatá slzy roní...

Do nádeje je zajatá

na život posmrtný,

Boží v nebi.

Nesmrteľná

nemôže nebyť...!