Znamenia čias
 |
| Rudolf Dobiáš |
Tretie
tisícročie sa nezačalo práve najšťastnejšie. Vojny, terorizmus, živelné pohromy
boli i sú priam na dennom poriadku. Rok 2004 si pre svoje záverečné dejstvo vybral
scénu, ktorá ľuďom istotne pripomenula Apokalypsu. Ľudstvo tak dostalo opäť
príležitosť na zamyslenie sa nad zmyslom života. Niekoľko sekúnd stačilo na to,
aby sa z raja stalo peklo, aby človek z piedestálu svojej pýchy uvidel vlastné
podmienečné jestvovanie v priestore, z ktorého sa z noci na ráno stal koridor
smrti. Bolo to, ako keby sa v útrobách Zeme prevaľovalo gigantické zviera,
ktoré potrebovalo striasť zo svojho tela kaluže morí a oceánov.
A presne vtedy
mal prekvapený a zaskočený človek príležitosť uvedomiť si, ako veľmi
korešpondujú tieto geologické úkazy s úkazmi bežného života, ktorý denne vidíme
na obrazovkách televízorov. Vidíme, že opäť "národ oboril sa na
národ", že ľudia, kmene i rasy v mene spravodlivosti, či rovnosti, alebo
dokonca v mene boha vedú nezmyselné vojny, podrezávajú si hrdlá, smrtiaca
závisť chudobných voči bohatým prehlbuje priepasť, ktorá sa nedá zasypať
dolármi, ani eurami, ale ani vyplniť krvou a telami mŕtvych.
A teraz sa
my, ktorí píšeme básne a poviedky, vcíťme do postavenia a myslenia ľudí
postihnutých všetkými týmito hrôzami. Čo im môžeme ponúknuť? Áno, takáto otázka
vyvstala predo mnou, keď som sa rozhodoval, čo napísať na webovú stránku
Literárneho klubu Omega. Viem, že literatúra nie je vhodný terén pre pštrosy,
hľadajúce kopu piesku, do ktorej by mohli strčiť hlavu. Avšak opäť a opäť si
uvedomujem slabosť slova, keď sa zoči-voči stretne s ľudským nešťastím, s
nenávisťou, intoleranciou, vraždami, ospravedlňovanými nejakou ideou či
ideológiou.
Život by mal byť o šťastí, o láske, o viere a nádeji, o víťazstve
dobra nad zlom. A skutočne: v najlepších literárnych dielach, ktoré, počnúc
rozprávkami, zanechali géniovia ľudstvu, je skryté toto večné posolstvo, výzva,
hodná nasledovania. Áno, aj zdanlivo bezmocné slovo v istej chvíli má moc
potešiť, povzbudiť, nasmerovať, stať sa kľúčom, ktorý odomkne izbu nášho
obyčajného ľudského šťastia.
Nech sa nám
darí takými slovami oslovovať našich blízkych i celkom neznámych ľudí.
Rudolf
Dobiáš