Zmúdrela láska?

DUŠAN ŽEMBER

Ilustračná snímka: 
Ján Maršálek

Nové struny

Nové struny a stará duša nástroja.
Tón, čo chce hrať do roztrhania tela.
Melódia zviazaná do voľného postroja...
A ty, čo spievať by si stále chcela.

Dnes emócia skladá harmóniu.
Krásny úlet, keď je komu hrať.
Keď rytmy tvojím telom šijú.
Brieždi sa, dnes isto nepôjdeme spať...

Vzťah

Na začiatku sa pre istotu vravia veci,
ktoré neskôr vôbec neplatia.
Na konci je všetko ináč,
tešili nás
a dnes oboch potrápia.

Tie, čo platia, sú akosi naruby.
Modrý maják nesvieti a siréna netrúbi...
Ku koncu sa tvrdá realita ohlási.
A krásne veci...
sú jednoducho bez krásy.

Konečná

Ticho sa láska niekde stratí,
keď jej dych na konečnej zostane stáť.
Nedá sa ísť ďalej po fiktívnej trati.
A tlačiť vagón, keď nie je trať...

Zvyšok času

Zmúdrela láska...?
Alebo len my sme zostarli...?
Popíjame vínko
a púšťame si Beatles na platni.

Zmúdrela...
Milovať chce do posledného dychu.
Už nemá dosť času,
tak zahodila problémy aj pýchu.

Sám

Na horizonte pred zapadajúcim slnkom si dali pusu
v objatí ľúbostnom...

On a ona.

Závidiac mlčky kráčam so psíkom. Sám...
so spomienkami a krásnym snom,

líham doma.

(Dušan Žember - hudobník, textár, básnik; člen Literárneho klubu Omega)