Šuchot
jesenného lístia, pod nohami sa hromadia farby. Padá lístoček, ticho,
tichulinko pláva vzdušným priestorom a ukladá sa na zem. Medzi svojich
súrodencov, priateľov zapadne a klebetí. On prináša novinky, ony spomienky.
Tichý
vetrík rozstrapatí ďalšie stromy, lístočky sa odpoja od konárov a krútia sa,
tancujú.
Vetrík
sa chce hrať, rozvinie svoj plášť a zatočí ním. Lístie sa vo víre zdvíha zo
zeme, opäť naberá výšku krásnych spomienok.