Maroš Bančej |
V letnom
dovolenkovom čase som zaznamenala správu, že vo veku 58 rokov zomrel slovenský
spisovateľ, básnik, textár a publicista Maroš Bančej. Celé roky som ho vnímala,
a určite celá kultúrna verejnosť, ako šéfredaktora časopisu pre mladú
literatúru Dotyky, ale aj redaktora iných známych periodík a vysielačov. Bol
generačným druhom Jána Litváka a Jozefa Urbana. Prvé verše tento rodák
z Michaloviec vydal, keď mal šestnásť. Potom (vedno s Jozefom Urbanom
a Jánom Litvákom) uverejnil svoju poéziu v trojzbierke Výstrel
z motyky (1990). Medzi literárne výnimočné pozoruhodnosti patria Klebety
a fakty (1997), je to kniha fejtónov, a Zúrivo nežne svoj
(2011) – kniha venovaná Jozefovi Urbanovi.
Osobne
sa s Marošom Bančejom mali možnosť
stretnúť nielen členovia
Literárneho klubu Omega, ktorý pôsobí pri Verejnej knižnici Michala
Rešetku v Trenčíne od roku 1996, ale aj širšia kultúrna verejnosť
v našom meste. Prijal naše pozvanie 4. 11. 1998 (pred neuveriteľnými dvadsaťjeden rokmi). Pôsobil v
tom čase vo funkcii šéfredaktora Dotykov. Zaujal všetkých prítomných, skôr
narodených aj mladých, najmä rodu ženského. Ochotne odpovedal na otázky
a ocenil činnosť a potrebu literárnych klubov ako miesta stretávania
milovníkov písaného slova. Pre práve rozbiehajúcu sa činnosť klubu Omega to
bolo veľké povzbudenie.
Pri
správe o úmrtí Maroša Bančeja som si spomenula na slová, že život netreba
odkladať. Hlavne stretnutia s ľuďmi. Vo februári 2018 napísal Maroš Bančej
článok o básnikovi a literárnom organizátorovi Vojtechovi Kondrótovi,
ktorý sa spolu s Ľudovítom Fuchsom zúčastnil zakladajúcej schôdze nášho klubu.
V duchu som si povedala, oslovím Maroša Bančeja, či by nemal chuť
a čas prísť znova na naše stretnutie. Už sa tak nestane. Dlho som to
odkladala. Čo však zanechal pre slovenskú kultúru, to pretrvá. Do našej
klubovej kroniky nám napísal: „Ďakujem za fajn večer.“ My všetci ďakujeme, že Maroš Bančej bol.
Jana
Poláková
Ďakujem za pekný spomienkový článok. To stretnutie s Marošom Bančejom v trenčianskom literárnom klube si doteraz pamätám – bolo naozaj fajn. A pôsobenie Maroša Bančeja v literatúre som po celý čas vnímal pozitívne, rád som napríklad čítal aj jeho publicistiku.
OdpovedaťOdstrániť