Stretnutie v klube – september 2023

 

Septembrové stretnutie v klube Omega môžeme označiť za narodeninové. Pripomenuli sme si  27 rokov pôsobenia Omegy pri Verejnej knižnici Michala Rešetku, ako aj narodeniny spisovateľa Rudolfa Dobiáša, ktorý patrí spolu s Jánom Maršálkom a Janou Polákovou k jeho zakladateľom.

 

Jubilujúci členovia klubu:

Eleonóra Žůrková (70) je členkou Omegy od roku 2014. Vlastnými slovami: „Písala som , ale neuverejňovala, skôr som sa venovala prednesu poézie. Ale to bolo zamladi. Po smrti otca písaním poviedok a rozprávok som sa touto činnosťou s jeho smrťou vyrovnávala. Napísala som ich viac než stovku a chcela ich vtedy vydať knižne. Jednu pre dospelých, druhá knižka bola určená deťom. Väčšina je venovaná prírode, postrehom a sociálnej téme.Tá ma láka aj vo fotografii, ktorej venujem v posledných rokoch viac času. Mnoho času by som potrebovala na aktualizáciu napísaného, niečo by som možno vypustila, niečo napísala inak. Aktivít mám veľa.“ Dodávam, že jubilantka posiela svoje príspevky aj do literárnych súťaží (súťaž J. Braneckého). V celoslovenskej súťaži posádkových klubov Litera v roku 2014 bola so svojou prvotinou Starý bicykel ocenená prvým miestom. Fotografie vystavovala kolektívne, ale aj samostatne (autorská výstava Fragmenty v roku 2022 v Posádkovom klube v Trenčíne). Osobne verím, a teším sa, že literárna tvorba Eleonóry Žůrkovej sa dožije aj knižnej podoby.

 

Slavka Miklošová (50) patrí k dlhoročným členom literárneho klubu Omega (od roku 2000). Píše poéziu. Publikovala v novinách, v zborníkoch a almanachoch LK Omega. Príjemným prekvapením by bola neveľká knižka jej poézie.

Samota: Ani samota, možno, nie je taká zlá, len nesmie byť nekonečne dlhá.

Somár: Na tvári smiech, v srdci bôľ. Aké je ľahké byť somárom!

 

Jaroslav Daniš (80) publikoval takzvané hubásne na hubárskej internetovej stránke, príležitostné básne v Dubnických novinách a tiež v podnikovom časopise. Dávnejšie uverejnil zopár humoristicky ladených veršov v Roháči, Smene a Práci. Je členom klubu od roku 2014. Povolaním technik, ale roky pracoval v kultúrnom zariadení v Dubnici nad Váhom. Tu začal svoje verše vkladať do programov a konferencierskych textov. So svojou tvorbou sa prihlásil aj do tvorivej súťaže Petržalská baretka, kde získal tretiu cenu za Hubásne. Úspešný bol aj v literárnej súťaži Jozefa Braneckého a súťaži Villa Zerna. O svojej tvorbe povedal: „Čoraz častejšie sa v mojej tvorbe, ak si to tak môžem dovoliť nazvať, objavujú satirické tóny a irónia. Bez sebairónie by som si však pripadal ako moralizátor a kazateľ, ktorý vodu káže a víno pije. Táto poloha mi naozaj nie je vlastná.“ V jednej básničke píše: „Ibaže ja nie som básnik, iba veršotepec, nie umelec, možno trochu zručný remeselník. A netvorím v ateliéri, len tak kutím v dielni...“ Svoje krásne jubileum oslávi ako skúsený autor, ktorý v duchu vety „napísané zostáva“ vie, že aj vydané zostáva a poteší rodinu, priateľov aj členov Literárneho klubu Omega. Očakávame, že decembrový klub bude patriť hneď dvom básnickým zbierkam: Starec a more húb a Preletel ten čas.

 

V úvode som spomenula, že na septembrovom klubovom stretnutí nás potešil svojou prítomnosťou spisovateľ Rudolf Dobiáš, spolu s Mgr. Annou Prokešovou, bývalou predsedníčkou KO Jednoty dôchodcov Slovenska  a podpredsedníčkou Konfederácie politických väzňov Slovenska. Medzi členmi klubu je viac dôchodcov, ktorí si radi vypočuli informáciu o mnohostranných aktivitách JDS. Jednou z nich je aj súťažná prehliadka seniorov v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby. (Jubilant Jaroslav Daniš so svojou vlastnou tvorbou bol viackrát ocenený na tejto prehliadke, aj na celoslovenskej.)

 

Ešte pár viet o jubilantovi Rudolfovi Dobiášovi: Rodák z Dobrej pri Trenčíne, študoval na gymnáziu v Trenčíne, kde aj maturoval. V tom istom roku bol zatknutý a obvinený z protištátnej činnosti a roku 1954 odsúdený na osemnásť rokov väzenia. Na základe amnestie bol po siedmich rokoch prepustený. O vstup do literatúry sa pokúsil ešte ako študent gymnázia. Po odmlke až v roku 1970 začal publikovať v detských časopisoch. Začiatkom jeho pravidelnej spolupráce s rozhlasom sa stalo ocenenie rozhlasovej rozprávkovej hry Štyria bratia. Pre deti a staršiu mládež napísal vyše tridsať rozprávkových hier. Po roku 1989 literárne spracoval temné obdobie 50-tych rokov v Československu. Za svoje dielo získal mnoho ocenení. Hra pre staršiu mládež Cvrček získala roku 1979 hlavnú cenu na festivale rozhlasových hier v Piešťanoch. Ďalej získal cenu ministra kultúry SR za knihu Príbehy z prítmia, cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za rok 2013 za román Johana, Johanin chlapec, prezident mu udelil Pribinov kríž II. triedy, v Prahe ho ocenila organizácia Post Bellum. Pápež František vymenoval Rudolfa Dobiáša za rytiera Rádu sv. Gregora. Jeho aktivity neutíchajú (kniha Ako sme to zvládli).

Pravdaže, to je len krátka informácia, dalo by sa o Rudolfovi Dobiášovi veľa hovoriť.  Bilancovanie svojho života a diela prezentoval v knižke Ako sa spieva v klietke. V diskusii prekvapil svojimi spomienkami a prednesom.

Činnosť klubu je od počiatku spojená s menom Rudolfa Dobiáša, ktorý je jeho duchovným otcom. Nie je len majstrom písaného slova, ale aj kritikom, radcom a vnímavým človekom. Zostáva veriť, že pokiaľ zdravie bude slúžiť, uvidíme sa v klube častejšie.

 

P. s.

Členka klubu Emília Bátovská vyjadrila svoje pocity zo stretnutia v klube takto: „Prázdninové dníčky pominuli, Omegáci sa v klube zastavili, čo je nové, aby sme prebrali a pána Rudolfa Dobiáša v klube privítali. Absolvoval schody pán Dobiáš, ktorý je dnes významný hosť náš. Janka, tá ho pochválila, že vraj za ním nestačila. Pán Dobiáš svoje verše číta a tu prítomný sa pýta: Či po tak ťažkej životnej púti sa Vaše srdce nezarmúti? Dnes sme tu prežili slávnostné popoludnie a dúfame, že v nás dlho rezonovať bude.“

 

Jana Poláková