Súhra náhod

Slávenie Veľkej noci a zázraky jari prežíva každý z nás po svojom. Ale myslím, že pre svoj hlboký význam všetci intenzívne vnímame pamiatku Kristovho umučenia a slávneho zmŕtvychvstania... Často počúvam, že nič nie je náhoda, všetko tak muselo byť. Mnohé veci plánujeme, mnohé sa udejú len tak akoby náhodne, bezprostredne, ale potešia – a zrazu máme o sviatok viac.

Pre mňa takýmto sviatkom bolo tretie tohoročné číslo Slovenských pohľadov, ktoré som si v mojej chvíľke na čítanie otvorila. V duchu som poďakovala predsedovi Matice slovenskej JUDr. Mariánovi Gešperovi, ktorý nám na zasadnutie Krajskej rady MS v Trenčíne doniesol nielen spomenuté Slovenské pohľady, ale aj hodnotné knihy, plagáty a informácie z matičného diania (nemohla som tento fakt nespomenúť).

Z množstva zaujímavých článkov a recenzií ma mimoriadne zaujala recenzia Jozefa Markuša venovaná knižke Kristus prichádza, ktorej autorom nie je nikto iný ako dlhoročný predseda Literárneho klubu Omega Ján Maršálek, pod  ktorého vedením klub pôsobí pri Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne už dvadsiaty tretí rok. 

Ján Maršálek – aj keď ho vždy definujem slovami: povolaním technik, ale dušou básnik – je aj literárnym kritikom a publicistom. „Patrí k talentovaným ľuďom, ktorí majú čo povedať, nesmú mlčať a musia písať. Písať o dejinnej nutnosti stíšenia sa a zahĺbenia, v ktorom sa mlčí o podstatnom“ (Pavol Prikryl: Nad knihou Cesta k bráne). Cesta k bráne – knižka v praktickom vreckovom formáte s podtitulom Čítanie na každý deň – prináša podnetné zrnká múdrosti na každý deň v roku. O prítomnosti Cesty, Pravdy a Života. Môžete ich čítať postupne počas kalendárneho roka, ale aj v inom poradí a tempe, podľa záujmov. Považovala som za potrebné spomenúť aj knihu Cesta k bráne, ktorá sa stretla s veľkým čitateľským záujmom. Vyšla vo  vydavateľstve Post Scriptum, tak ako aj už spomenutá kniha Kristus prichádza.

Oblúkom sa vrátim k recenzii, ktorá podľa mňa vystihla a vyzdvihla všetko, čo robí túto knihu potrebnou pre každého. Pri rozsahu 155 strán si môžeme myslieť, že ide o malé dielko. Autor však nevtieravo predkladá a cituje z pomerne rozsiahleho výberu kníh mnohých tvorcov. Nechýbajú  ani knihy z Biblie. Ide o  nadväzovanie na stáročnú tradíciu kresťanskej apologetiky.

„Ján Maršálek na negatívnom póle vychádza z krízy zmyslu, z toho – s čím som sa aj ja sám neraz naživo stretol –, že hovoriť o zmysle mnohí pokladajú za nezmysel, hľadanie zmyslu je vraj márne a zbytočné. S tým súvisia Maršálkom preferované a najmä kritizované javy, ako  sú zlo skepsy, ľahostajnosť ku všetkému, bezbrehý relativizmus, utápanie v neriešiteľnosti situácií a nerozriešiteľnosti voľby, v nekonečnej neistote, bezradnosti a chaose. Na pozitívnom póle vychádza autor z objavenia pravdy, že Boh si nežiada ľudské obety, žiada od človeka čisté úmysly“ (Jozef Markuš v recenzii knihy Kristus prichádza). Dodajme, Boha nijakým predstieraním a prestrojením neoklameš.

Po dočítaní recenzie si znovu pomaly čítam (trpezlivosť na domýšľanie súvislostí je potrebná) knižku Kristus prichádza. Ďakujem za sviatok a nádej, že Svetlo, ktoré autor knihou približuje, nám nezhasne. Typické je pre Jána  Maršálka, ako ho poznám, že vníma, sleduje dianie, analyzuje hodnoty preferované v spoločnosti. Nepoučuje však, ale upozorňuje, citlivo pripomína, že náš život má zmysel: vo viere človek dostáva milosť znovuzrodenia.

„O tolerancii najviac hovoria tí, ktorí tolerujú len seba, prípadne to, z čoho majú osoh.“ (Ján Maršálek: Kristus prichádza; s. 132)

Jana Poláková