Spomienka na spisovateľa Maroša Bančeja

Maroš Bančej

V letnom dovolenkovom čase som zaznamenala správu, že vo veku 58 rokov zomrel slovenský spisovateľ, básnik, textár a publicista Maroš Bančej. Celé roky som ho vnímala, a určite celá kultúrna verejnosť, ako šéfredaktora časopisu pre mladú literatúru Dotyky, ale aj redaktora iných známych periodík a vysielačov. Bol generačným druhom Jána Litváka a Jozefa Urbana. Prvé verše tento rodák z Michaloviec vydal, keď mal šestnásť. Potom (vedno s Jozefom Urbanom a Jánom Litvákom) uverejnil svoju poéziu v trojzbierke Výstrel z motyky (1990). Medzi literárne výnimočné pozoruhodnosti patria Klebety a fakty (1997), je to kniha fejtónov, a Zúrivo nežne svoj (2011) – kniha venovaná Jozefovi Urbanovi.

Osobne sa s Marošom Bančejom mali možnosť  stretnúť nielen  členovia  Literárneho klubu Omega, ktorý pôsobí pri Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne od roku 1996, ale aj širšia kultúrna verejnosť v našom meste. Prijal naše pozvanie 4. 11. 1998 (pred neuveriteľnými dvadsaťjeden rokmi). Pôsobil v  tom čase vo funkcii šéfredaktora Dotykov. Zaujal všetkých prítomných, skôr narodených aj mladých, najmä rodu ženského. Ochotne odpovedal na otázky a ocenil činnosť a potrebu literárnych klubov ako miesta stretávania milovníkov písaného slova. Pre práve rozbiehajúcu sa činnosť klubu Omega to bolo veľké povzbudenie.

Pri správe o úmrtí Maroša Bančeja som si spomenula na slová, že život netreba odkladať. Hlavne stretnutia s ľuďmi. Vo februári 2018 napísal Maroš Bančej článok o básnikovi a literárnom organizátorovi Vojtechovi Kondrótovi, ktorý sa spolu s Ľudovítom Fuchsom zúčastnil zakladajúcej schôdze nášho klubu. V duchu som si povedala, oslovím Maroša Bančeja, či by nemal chuť a čas prísť znova na naše stretnutie. Už sa tak nestane. Dlho som to odkladala. Čo však zanechal pre slovenskú kultúru, to pretrvá. Do našej klubovej kroniky nám napísal: „Ďakujem za fajn večer.“ My všetci ďakujeme, že Maroš Bančej bol.

Jana Poláková