Modré krídlo anjela

TOMÁŠ TURNER

Ilustračná snímka: Lýdia Šimková

Modrá pesnička

modrý deň modrá noc

dve strany jednej farby

modrý prízrak modrých veží

spev smiech z pier ti neplaší

modré krídlo anjela a ty

v mojom člne tvoje modré paže

dve modré veslá v nočnej košeli

a ja o modrú soľ poprosím

hviezdy vyskočili v modrej bráne

z vlasov pascu kladieš

na modré kone a žirafy

kŕmiš ich modrými ružami

nebo modré v modrej slze

som Kandinský v modrom období

ty moja modrá víla: Siréna

napínaš plachty

a teraz mi chlapi

zahrajte niečo v modrom

/Franz Liszt/

Ranná pesnička

s ránom vstanem          

preč mám spánok          

odovzdane       

na mňa hľadíš zo sna      

cez sklo okna                   

ma to máta

tvoja hlava            

rozospatá                 

a v perinách spánok       

o pol piatej           

len mi znelo

slovo piesne

ku mne smelo

si vošla prahom dňa

spolu s ním

ty si rada

mne do kávy

padne brada              

smeješ sa mi slnku                                 

maj ma rada

Fatum (Osud)

/christianovi morgensternovi/

kopec už rýchlosťou letí        

vezie ma nos v blate                 

či som prvý tretí                      

je mi ukradnuté fuk                

okolo mňa v tejto chvíli            

tancujú a z kvetov vence         

vijú veselo si víly                    

ich brzdy chýbajú mi              

nadávam a mierim na ne

a tak s telom aj svedomie vláčim bahnom

nech sa stane čo sa stane

pred očami južný kríž

i keď celý od hliny zbieram sa tu

na cestu ku hviezdam

horoskopom si nesvietim fatum

sám pre seba pýtam sa ťa

prečo radšej ten kameň krídla nemal a nelietal

christian

Nevítaný hosť

/venované stephenovi kingovi/

vieš tvojho strachu

nemám dosť

z hory zloby

sám ťa budem viesť

kráľ noci desu

ako nevítaný tu hosť

na plese hrôzy

toľko masiek

za každou som ja

zahrať sa s tebou chcem

kúzla ovládam

keď prstom lusknem

tak sa pozeraj

nepochybuj čary sú v tom

šou sa začína

keď ťa zmením

v netopiera

dávne znamenia

kreslím si na papier

tvoje kroky

medzi nimi počujem

tak dosť!

Z mosta

/pavlovi bunčákovi/

Slnko chystá sieťku lúčov

motýle kvety

tie si  k tomu po hladine

píšu zlatými písmenami

My ideme s ním

po moste z jedného na druhý

breh leta do jesene

po mačacom zlate svorka

pozri vravíš nekráčame

ako v tranze opakujeme

naklonení cez zábradlie

dávame mená (veciam)

Zlatým rezom otvoril

nám ústa hrá sa s nami

Správca rajskej záhrady

kúzli vyťahuje z klobúka

Našepkáva niekedy skryje sa

za mrak my z toho máme deja vu

je vo forme figliar

zlaté putá povolia

Zrýchlime a sme zvedaví

na jeho posledný trik

že nakŕmi nás

zlatými rybkami

Iba naše tiene a mlčanie

vypadnú Slnku z rukáva

zrazu mostu zavadziame

je nás plný

Ako pustení z reťaze

zlatou pavučinou krokov

rýchlo do krajiny tieňov

z jedného brehu na druhý

z leta do jesene

 Zo stredoveku         

 /sv. tomášovi akvinskému/

čo vyčítal z kníh

malý tučný mních

čo sa zavrel do kláštora

za hradbami pravdy

Slovo a Majstra /Filozofa/

pozval si za hostí

čo vypísal z kníh

že Múdrosť je láska

spolu s vierou dôkazy

že je na skok k nebu

ešte otvor v stole -

priestor pre brucho

Večný hral s ním fér

na pomoc anjelov

púšťal mu uchom ihly

a Doktor vďaku vzdával

a liečil ľuďom duše

hudbou sfér

v bratstve z ticha

v strede vekov a sveta

v hlave malého tučného mnícha

sa na tisíc rokov rozlialo

svetlo prírody a milosti

a už nezhaslo 

(Verše Tomáša Turnera, ocenené na XXII. ročníku literárnej súťaže Jozefa Braneckého – druhé miesto v kategórii „poézia“. Autor je členom nášho literárneho klubu.)