Starý bicykel

(Poviedka)

Eleonóra Žůrková

Nachodil sa čosi. Staručký bicykel, už to na ňom pomaličky aj vidno. Nanosil sa ľudí, nákupov.

Stojí opretý zvonka stodoly, strecha ho už nekryje. Odložili ho ako nepotrebnú rárohu. Ešte dedko na ňom chodieval, spolu si rozumeli. On ho opravil, namazal, popriťahoval matičky.

No mladí, tí už chcú inak. Žiadne tvrdé perá, čo pevne pridŕžali širokú koženú sedačku, nie také rámy, gumy, brzdy treba, nie zastavovať pedálmi.

Starý sused by aj mladých o bicykel popýtal, nuž ale, či by ich neurazil?! Tak radšej chodí okolo, občas sa pri veteránovi pristaví, a keď ho nik nevidí, aj sa s ním pozhovára. Keď už kamaráta nieto, aspoň „stará rároha“ mu ho pripomína. Veď aj on si už tak pripadá – starý, nepotrebný. Načo je tu?

Tiež spomína na staré časy, občas bicykel posunie, aby aspoň tak naň nezatekalo, nepražilo slnko alebo nepadal sneh. Obaja majú rovnaké spomienky.

Prvý bicykel v dedine. To bolo dačo. A kto za čo vymenil jazdu – za jablko, gumipušku, požičať otcove obnosené čižmy. Aj z obeda čo-to oferovali.

Kto sedel, šliapal do pedálov cez celú dedinu a húf šarvancov ho sprevádzal s poriadnym krikom. Keď sa mu nohavica zamotala do reťaze, zrazu kotrmelec a riadna hrča na čele. Zožal posmech ten, kto si zabudol gate vysúkať. Nie v zlom, ale posmievali sa mu všetci.

Celá dedina žila novote. Najprv pre zábavu, potom do školy, neskôr Marku previezť, na lúky odviezť, potešiť. Občas mamke nákupy, na pole dačo doručiť. Veru neraz aj traktor naháňal, keď niečo zabudli. Neskôr za prácou chodili šťastní, že sa vezú.

Vše ho očistili, premazali, dofúkali kolesá. Ak sa špajchle pri páde pokrivili, tie sa vymenili a bolo.

Ilustračná snímka: Eleonóra Žůrková

Zvykol si bicykel na toho, kto sa o neho staral. No čo už teraz. Kto sa postará? Stojí smutne a spomína, hrdza ho pomaličky zožiera. Občas deťúrence vytiahnu ho ešte na dvor, aby sa pobavili, zasmiali nad starinou.

Veľa sa zmenilo – bicykle, život, ľudia, životný štýl. Ubudlo romantiky. Nie pre všetkých. Dakto sa vyberie do hôr, na potulky, do prírody. Od bicykla sa chce, aby vybehol na strmé kopce, má prevody, svetlá pre bezpečnosť, odrazky, pohodlné sedačky, ľahšiu konštrukciu, bezpečné brzdy.

Starý bicykel stojí, pozerá, chápe, no čomusi predsa len nerozumie.

Nerozumie, prečo tu stojí opretý. Prečo ho nedajú dakomu, kto by mu rozumel, komu by pomohol. Ešte by vedel vykonať veľa užitočného.

Je rád, keď starý sused mozoľnatou rukou pohladí ho po ráme ako koníka. On bol tátošík, vedel uháňať vo vetre, ani obrok nepotreboval.

Tak stoja obaja vedľa seba, chápu pocity toho druhého, rozumejú si navzájom.

Dvaja starí, nepotrební.

Eleonóra Žůrková

(Poviedka bola ocenená na XXII. ročníku literárnej súťaže Jozefa Braneckého  - tretie miesto v kategórii „próza“. Autorka je členkou nášho literárneho klubu.)