„Nemilovať knihu znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť znamená stávať sa hlupákom“. (Jan Amos Komenský)
Citátom z J. A. Komenského, považovaného za učiteľa národov, si dovolím začať pripomenutie mesiaca knihy. Skôr narodení si tento mesiac pamätáme od školských čias až po dnešok. Tento prívlastok možno nevnímame tak intenzívne ako kedysi, keď bolo menej možností získavania informácií ako dnes. Od čias rozšírenia internetu sa stal marec aj mesiacom internetu. Napriek tomu má literatúra a kniha stále svoje nezastupiteľné miesto.
Múdry
Konštantín v Proglase uviedol: „lebo nahé sú bez kníh všetky národy...“
Kníhkupectvá a knižnice sú stálym zdrojom stretávania sa s knihou.
Prebrali tak úlohu Mateja Hrebendu – šírenie kníh, knižnej kultúry, podpora
vzdelávania.
Prečo je práve marec mesiacom
knihy? Jedna verzia hovorí,
že z komerčných dôvodov, pre malú návštevnosť kníhkupectiev po Vianociach.
Druhá verzia: marec preto, že v tomto mesiaci sa narodil aj zomrel
Matej Hrebenda (10. 3. 1796 – 16. 3. 1880), rodák z Rimavskej Píly,
poniže Tisovca, významný buditeľ, šíriteľ slovenskej i českej kultúry. Zbieral
staré tlače, rukopisy, medzi slovenských vlastencov a vzdelancov roznášal
nové slovenské a české knihy od vydavateľov Belopotockého
z Liptovského Mikuláša a Amerlinga z Prahy. Vo svojom kroji
prechodil celé Slovensko, Čechy, tzv. Dolnú zem a bol aj vo Viedni. Svoju
súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému
gymnáziu v Revúcej. V roku 1980 (sté výročie jeho smrti) ho vyhlásili
za jubilanta UNESCO. Najplodnejšie obdobie jeho života je spojené s dedinkou Hačava, kde dožil
svoj plodný život. Na miestnom cintoríne môžeme v tichu postáť pri jeho
hrobe.
Nedá
mi tiež nespomenúť trenčianskeho Hrebendu, pána Františka Brázdu, narodeného 8.
10. 1898 v Českej Třebovej, zomrel 23. 12. 1988 v Trenčíne. Tu je aj
pochovaný. Stával pred bývalým podnikom Merina, predával a ponúkal knihy.
Bol aj filatelista.
Do
mesiaca knihy vhodne zapadol aj Týždeň slovenských knižníc, ktorý vyhlásila
Slovenská asociácia knižníc v roku 1999. Cieľom je pripomenúť, že aj
v období informatizácie, moderných informačných technológií
a počítačov má kniha svoje opodstatnenie a význam. Od vynálezu
kníhtlače patrí a natrvalo bude patriť, medzi spoločníkov mladých či skôr
narodených.
Jana Poláková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ak chcete pridať svoj komentár k článku, nech sa páči.
Diskusia je moderovaná, komentár preto nebude publikovaný hneď,
ale až po jeho schválení administrátorom.
Ďakujeme.