Prezentácia v Trnave

Trnava, kam som sa vybrala na osobné pozvanie Ruženky Šípkovej (nie je to rozprávková víla, ale zrelá autorka, občasná návštevníčka nášho LK), ma privítala nezvyčajným množstvom príslušníkov polície a obchádzkami. Svet je malý, hneď na ceste do knižnice  sa mi prihovorila známa s otázkou, či idem na futbal. Po jej vysvetlení situácie v meste mi to došlo: futbalový zápas s maďarskými futbalistami.

Do knižnice Juraja Fándlyho som sa dostala bez problémov, napriek obchádzke. Spoločenská miestnosť knižnice sa pomaly napĺňala  členmi  rodiny, priateľmi, známymi a milovníkmi Ruženkinej poézie. Spoznala som sa hneď aj s jej mamou, ktorá bola  ešte krátko pred narodením Ruženky mojou kolegyňou v trenčianskej knižnici. Podujatie prišiel pozdraviť s krásnou kyticou aj viceprimátor Trnavy a hovorca Mestského úradu. Stretla som sa tam aj s básnikom Štefanom  Kuzmom, ktorý žije striedavo v Trnave a  Trenčíne.

Hudobným vstupom, ale aj zhudobnením niektorých autorkiných veršov literárne popoludnie spríjemnila dvojica jej  priateľov gitaristov zo Skalice. Okrem prednesu básní recitátorkou – zo zbierky Mám doma všetkých okrem seba, ktorú sme vyprevadili medzi čitateľov – príjemným prekvapením bol prednes aj v autorkinej interpretácii. Knižku poézie vyprevadili medzi čitateľov cestovným lístkami. Dôvod: autorka veľa a rada cestuje.

Pár viet o autorke: Ruženka Šípková je rodáčka z Myjavy. Zmaturovala na Dievčenskej odbornej škole v Starej Turej. Pokračovala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, detašované pracovisko sv. Pátra Pia Piešťany, odbor sociálna práca, kde získala titul magisterka. Písať básničky začala ako jedenásťročná, pretože chcela vyskúšať niečo nové. Učiteľka ju povzbudila do ďalšej práce a nasledoval úspech v súťaži Literárna Senica. Pre zdravotné problémy na dlhší čas prestala tvoriť. K písaniu sa vrátila v roku 2004, keď pochopila, že literárna tvorba dáva jej životu zmysel. Okrem spomínanej zbierky vydala básnické zbierky Popoluška, Nemám nič proti realite, V pôvodnom znení s pilulkami a odbornú publikáciu Sociálna práca s klientmi so schizofréniou. Zúčastnila sa mnohých literárnych súťaží a vo viacerých bola aj ocenená. Úspešná bola aj v súťaži J. Braneckého Studňa sa tajne s dažďom zhovára, ktorú organizuje Verejná knižnica M.  Rešetku, Miestny odbor MS v Trenčíne a odbočka Spolku slovenských spisovateľov v Trenčíne. Od roku 2013 je členkou Spolku slovenských spisovateľov.

Slovo na záver: Ruženka Šípková je v prvom rade dobrá poetka, ale píše aj recenzie a správy o kultúrnom dianí v Myjave, kde doteraz žije a tvorí. Úprimne jej želáme hlavne potrebné zdravie, chuť písať a nech zostane verná svojmu typickému štýlu písania. Akému? Prečítajte a uvidíte. Sila jej básne je v prekvapení.

„Starovekí  Gréci

vraj rozoznávali tri druhy šialenstva

duševnú poruchu zamilovanosť a umelecky talent

prosím majte so mnou strpenie“

(R. Šípková: Mám doma všetkých okrem seba)

Jana Poláková