Podvečer s poéziou

Takýto výstižný názov bol na pozvánke, ktorú literárny klub Omega dostal aj s milým komentárom od Mgr. Evky Mišovičovej. Cítili sme, že tento podvečer bude zážitkom, takže  bolo rozhodnuté. Marec – mesiac knihy pokračoval. Podotýkam, že vo veľmi príjemnom prostredí útulnej kaviarničky 7edmička v Dubnici nad Váhom. Svojou poéziou vo vlastnej interpretácii a gitarovým sprievodom do jej prostredia vhodne zapadol Igor Grossman, ktorého poetickej tvorbe (niektoré básne aj zhudobnené) patril 29. marec v spomínanej 7edmičke. Z prítomných akoby prenikal do atmosféry blízky vzťah k autorovi – či ako príbuzný, priateľ, spolužiak alebo obdivovateľ jeho básní.

Osobne pre mňa bolo príjemným stretnutie s učiteľkou slovenského jazyka a literatúry, ktorá, ako povedala vo svojom vystúpení, vycítila v Igorovi Grossmanovi cit pre prednes, ale aj písanie. Pani učiteľka Mgr. Ľubica Juríčková je skúsená a citlivá recitátorka, s ktorou som sa stretla krátko predtým na umeleckom prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby seniorov JDS v krásnych priestoroch Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne. Krásne zarecitovala úryvok z Hájnikovej ženy P. O. Hviezdoslava. Jej snaha venovať sa Igorovi Grossmanovi padla na úrodnú pôdu. 

Pár slov o autorovi: Je rodákom z Považskej Bystrice (1965), pôsobí v Banskej Bystrici, kde študoval pedagogiku. Dnes ako lektor pomáha dospelým rozvíjať ich potenciál v tréningoch komunikácie a vedenia ľudí. Jeho práca ho niekoľkokrát zaviedla aj mimo Slovenska, do Kazachstanu či Ruska. Napĺňa ho umenie, literatúra, divadlo, film, zaujímaví a tvoriví ľudia. V stredoslovenskej televízii moderuje reláciu Cesty života, má príjemný hlas, to sme počuli pri recitácii, a spolupracuje pri tvorbe niektorých iných programov slova a hudby. Zúčastnil sa mnohých literárnych súťaží, vo viacerých bol úspešný (napríklad na 33. ročníku súťaže pre začínajúcich autorov (2015) Krídla Ivana Laučíka získal uznanie za poéziu.

Zalistovala som v kronike nášho klubu OMEGA a našla som dátum prvého stretnutia  s veršami Igora Grossmana. Na májovom klubovom stretnutí v roku 2014 sme mali možnosť vypočuť si ich v prednese už spomínanej Evky Mišovičovej, mimochodom jeho spolužiačky. S odstupom času, čo je prirodzené, autor dozrel literárne aj človečensky. Pod tým trochu drsnejším mužských pohľadom cítiť pokoru, ktorá pribúda rokmi, životnú skúsenosť  a osobné prežívanie života okolo nás. Tak vníma aj lásku, životodarnú silu v živote každého človeka. Pripomína však, že láska neprináša iba radosť a uspokojenie, ale aj neistotu a trpkosť zo sklamania.

Osobne mi je blízky rým v jeho básňach. Nebojí sa ho dať tam, kde cíti, že patrí. Pôsobí nenásilne, nevtieravo, má tam miesto. Cítim, že čo napíše, to je úprimné.

 „Poézia: to je pre mňa akoby pohladenie.“  (Igor Grossman)

Jana Poláková

(Prikladáme niekoľko fotografií z podujatia.)