Prezentácia knihy Ľubomíra Marettu

 

Prvý štvrtok v mesiaci zvyčajne patrí stretnutiu členov literárneho klubu OMEGA v priestoroch Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne, od jeho založenia pred 25 rokmi. Nebolo to inak ani prvý októbrový štvrtok. Stretnutie sa uskutočnilo v súlade s aktuálnymi pandemickými opatreniami, ale nič to nezmenilo na úprimnej radosti prítomných zo stretnutia.

Začali sme 26. rok činnosti klubu príjemne, možno trochu neobvykle, prezentáciou druhej básnickej zbierky Ľubomíra Marettu. Hudobný úvod už tradične zabezpečil člen klubu, ktorý okrem písania sa venuje aj hudbe. Dušan Žember a Miloš Žáčik, známy 3D Band. Pozvanie prijala aj predsedníčka trenčianskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov Margita Ivaničková, člen odbočky spisovateľ Štefan Gardoň-Kaštýlsky a redaktorka trenčianskeho časopisu Terajšok Lívia Slynková. Nechýbali rodičia autora, otec Marián, mama Emília Marettová, dlhoročná pracovníčka knižnice  a moja kolegyňa. Mama Emília zostavila  výber básní, lustrácie sú z tvorivej dielne, ako aj pri prvej zbierke Brehy pod mostom, autorovej netere Bianky Babulíkovej.

Prvú zbierku sme vyprevadili medzi čitateľov v decembri 2019 (ani sme nezbadali, ako ten čas rýchlo páli – pokus o rým) a už je tu druhá zbierka Nádych v tieni (v tieni pandémie?). Ako bývalá knihovníčka mám radosť z každej novej knihy, hlavne pôvodnej slovenskej literatúry. Keď je autorom člen OMEGY, radosť je dvojnásobná. Autor si nedal dlhú pauzu vo vydávaní, čo je dobre, lebo  v zásuvke (alebo počítači) čakajú na vydanie ďalšie.

Zbierku zhodnotila, ako aj prvú Brehy pod mostom, publicistka  PhDr. Eva Sisková. Vystihla podstatu autorovej poézie: „Ľubomír Maretta je nielen motivátor, ale aj jeden z tých, ktorý povýšil poéziu nad každodenný život. Dokáže neskutočne spájať svet IT a svet poézie.“ Autora zatiaľ dvoch básnických zbierok za celé roky vnímam ako kamarátskeho a skromného človeka, povolaním technika, ale dušou básnika. O jeho poézii platí – iba báseň unesie tajomstvo. 

Nádych v tieni Ľubomíra Marettu vyprevadili medzi čitateľov posypaním písmenkami („Bez písmen veta by vznikala sotva“ – báseň „Málo“ z prezentovanej zbierky, úryvok) Margita Ivaničková a Štefan Gardoň. (Pri tejto príležitosti odovzdala predsedníčka trenčianskej odbočky SSS  jubilantovi Štefanovi Gardoňovi-Kaštýlskemu čestné uznanie za podporu a šírenie literárno-kultúrnych tradícií.)

Na fotografii zľava: 
Ľ. Maretta, M. Ivaničková, J. Poláková, Š. Gardoň-Kaštýlsky

Margita Ivaničková: „Autor zbierky Nádych v tieni sa vynára spomedzi ostatných autorov literárneho klubu Omega, ale aj iných autorov, ktorí sa usilujú písať poéziu. Ľubomír Maretta píše svoje básne výlučne formou viazaného verša, čo je v radoch jeho poetických spoluautorov viac výnimka ako pravidlo. Nezľahčuje si svoju tvorivú prácu prístupom niektorých autorov, ktorí sebavedome tvrdia, že voľným veršom si môže písať kto chce, čo chce. Z mnohodesaťročnej práce v porote literárnych súťaží máme s takýmito postojmi bohaté a nie práve najlepšie skúsenosti, keď sa súťažiaci domáhajú ocenení už len zato, že oni sami sú presvedčení o svojich poetických kvalitách. Maretta si je sebakriticky vedomý svojich verzologických limitov i nedostatkov, a nevzpiera sa s týmito výzvami popasovať. Posolstvo jeho básní je človečenské a harmonizujúce. Vzhľadom na to, že autor je programátor, aj inšpiratívne pre všetkých, ktorí sú preťažení technokraciou. Poézia lieči.“

Stretnutie v klube spojené s prezentáciou sa stalo určite motivujúcim pre ostatných členov pomôcť nielen pri vydaní zborníka k jubileu klubu, ale vydať aj svoje vlastné poetické alebo prozaické práce.

 

Janka Poláková