Májové jubilantky v LK Omega

Ilustračná snímka: Lýdia Šimková

Máj, lásky čas. Takto všetci vnímame rozkvitnutý, sľubujúci mesiac. Hovorí sa, že máj je mesiac, ktorý si Boh najviac obľúbil. Máj – miláčik múz. Maliari, básnici, hudobní skladatelia  o tom nielen hovorili, ale zostali príbehy, obrazy, piesne. Krásne sú májové kvety a slnečné rána, ktoré sú naplnené vtáčím trilkovaním...

Úvod trochu poetický. K tomuto mesiacu poézia oprávnene patrí, aj v tomto prípade, keď v krátkosti predstavím členky literárneho klubu Omega Máriu Blaškovičovú a Izabelu Bulkovú.  Májové ženy, obidve sa dožívajú pekného jubilea.

O ľuďoch narodených v máji sa traduje, že sú to ľudia pracovití a v pohybe. Ženy sú priateľské, spontánne, vždy ochotné pomôcť, ľahko nadväzujú kontakty, majú veľa priateľov. Obidve jubilantky poznám dlhé roky a charakteristika platí pre obidve skoro doslova.

Mária Blaškovičová (*1950) sa venuje umeleckému prednesu (úspešne, získala mnohé ocenenia). S umeleckým prednesom začala na okresnom kole Vansovej Lomničky v Trenčíne, a už sa rozkrútil kolotoč súťaží v prednese poézie. Po víťazstvách v okresných a krajských kolách prišlo aj bronzové a strieborné pásmo na celoslovenskom kole v Banskej Bystrici.

Medzi jej srdcovky patria Koyšove Ladce, celoslovenská súťaž v umeleckom prednese pôvodnej ľúbostnej poézie. V roku 2013 tam získala prvé miesto, v roku 2014 druhé miesto a v roku 2015 bola opäť prvá.

Vyznáva: „Neoddeliteľnou súčasťou môjho detstva a mladosti bolo recitovanie.“

Prelomové v jej umeleckých aktivitách bolo osobné stretnutie s poetkou Katarínou Hudecovou: „Niekoho stretnúť na križovatke času, na rozhraní spomienky a zabudnutia ako prekvapivú náhodu...“

Stretla sa s ňou už ako dôchodkyňa, keď sa po tridsiatich piatich rokoch vrátila do rodného kraja. Naskytla sa jej príležitosť moderovať verejné stretnutia s autorkami žijúcimi a tvoriacimi v Trenčianskych Tepliciach. Stretnutie s Katarínou Hudecovou a jej tvorbou, možnosť recitovať jej básne, považuje za osudové.

Mária Blaškovičová si váži a obdivuje každého, kto píše, tak i toho, kto recituje. Zdravotný stav jej momentálne nedovoľuje chodiť medzi nás do klubu, ale veríme, že bude aj lepšie a privítame ju opäť v našich radoch.

Veľa zdravia Ti prajú všetci Omegáci!

Izabela Bulková (*1950) je autorka zatiaľ troch knižiek. Široká kultúrna verejnosť ju vníma predovšetkým cez jej maliarku tvorbu. Nezameniteľnú, duchovnú, plnú ženskej citlivosti, lásky k ľuďom a životu. Svoje umelecké aktivity rozšírila o písané slovo, výsledkom čoho sa stali zbierky básní Za svetlom (2004) a Svetlá a posolstvá archanjelov (2005).

„S veľkou láskou vám odovzdávam posolstvá, tak ako som ich dostala. Formou mojich obrazov i textov. Želám vám, nech váš život skrásnie tak, ako skrásnel mne. V krásnom živote stretneš krásneho, čistého človeka. Človeka s otvoreným srdcom. Uvedom si, že nikdy nie si sám. Pán sprevádza tvoje i moje kroky.“

V roku 2010 pribudli knižné Veľmi veselé príbehy. V istom zmysle je to knižka autobiografická. Autorka zacítila potrebu vyznať sa zo vzťahu k svojej mladosti, domovu, spomienok na dni prežité s milými ľuďmi, umelcami, priateľmi a svojimi blízkymi. Autorkine vyznania sú úprimné, írečité, úsmevne ironické, ale s láskou napísané.

Naplno

Svoj život žijem naplno.

K šťastiu

stačí mi tak málo.

Keď milujem – milujem,

keď spievam – spievam,

keď maľujem – maľujem,

keď píšem – píšem.

Všetko vždy robím naplno.

K šťastnému životu

stačí mi málo,

ale kráčam ním naplno.

(Izabela Bulková)

Milé jubilantky, úprimne Vám želáme len to najlepšie, pokoj v rodine... a pripájame želanie stretnúť sa s Vami v klube Omega.

„Na stole váza a v nej sedemdesiat ruží, nech Vám len zdravie ešte dlho slúži.“

Jana Poláková