Cesty Dušana Lázničku

Člen Literárneho klubu Omega Dušan Láznička dal svojej prvej knižke názov Cesty.  Prezentáciu mala na februárovom stretnutí Omegy (6. 2. 2020). 

Krátke curriculum vitae: S literárnou tvorbou začal Dušan Láznička na strednej škole – tu zaznamenal prvý literárny úspech. Jeho sci-fi  triptych bol ocenený v rámci celoslovenskej  súťaže stredných škôl tretím miestom. V roku 2012 získal v kategórii próza 2. miesto v LS J. Braneckého. Bol redaktorom kresťanského časopisu Plátok, do ktorého  prispieval esejami, úvahami a poéziou. V druhej polovici deväťdesiatych rokov prišiel do LK Omega – publikoval v klubových zborníkoch. Založil a viedol ako šéfredaktor klubový časopisu Ars – Verbum, v ktorom sa objavovala i jeho tvorba. Publikoval aj na internete (Generácia, Literárne Neformality). Najnovšie sa jeho tvorba objavuje i na stránkach časopisu Dotyky.

Privítali sme ho opäť v našich radoch. Potešil želaním uviesť svoju prvú knižku na cestu medzi čitateľov práve v Omege. Písmenkami jej šťastnú cestu zaželala manželka Sylvia a predseda klubu Ján Maršálek. Pôvodne mal túto milú povinnosť uskutočniť spisovateľ Rudolf Dobiáš, choroba si však nevyberá, tak sa pán Dobiáš nemohol prezentácie zúčastniť.

O svojej tvorbe Dušan Láznička hovorí: „Svoju tvorbu zásadne neškatuľkujem, nechcem sa prikláňať k nejakému smeru alebo štýlu, hoci sám pre seba som si v rámci poézie vytvoril vlastný pojem: zpsychedelizovaný surrealizmus. Ten ale nie je celkom presný. A za najväčší úspech považujem ocenenie mojich textov napríklad kolegami v práci, alebo mojimi priateľmi, ktorí nie sú síce odborníkmi na poéziu či prózu, no o to viac si cením ich názor, pretože je to vzorka bežných ľudí. Jednoducho: Vox populi, vox Dei (Hlas ľudu, hlas Boží).“

Súhlasím a pridávam pár mojich postrehov. „Cesta“ je rodu ženského, množné číslo „cesty“, zdrobnenina „cestičky“. Cesty Dušana Lázničku vnímam s poznaním, že sú to cesty pokornejšieho autora („nebudem sa tváriť, že rozumiem všetkému, čo vidím“), skúsenejšieho („cesty lesných jahôd, lesných malín, cesty tôní hore za lúkou, cesty vyberačov daní“) a uvedomujúceho si fakt, že život sa nám zrýchľuje („kedysi bol každý deň zrodom nových časov, kedysi som chodil do školy a nebolo mi ľúto zašliapnutých mravcov“).

Stotožňujem sa s názorom, že názov je významnou zložkou literárneho diela. O tejto zbierke  myslím si, platí: názov má súvzťažnosť s obsahom. Zbierka Cesty je autorovým holdom surrealizmu. Experimentuje v nej s automatickým textom a nadreálnymi obrazmi.

Jana Poláková

(Príspevok dopĺňame fotografiami z podujatia, ktoré zhotovil Peter Martinák.)

 

Dušan Láznička s manželkou, v strede Jana Poláková

Zľava: D. Láznička, J. Maršálek, J. Poláková