Členka nášho literárneho klubu Alex (Alexandra) Hoštáková
vydala svoju druhú kolekciu veršov. Po zbierke Temné oči (2016) prichádzajú Princove
uspávanky (2017).
Autorka nedávno zaznamenala úspech v literárnej súťaži
stredných škôl Zlínskeho
a Trenčianskeho kraja, kde získala prvé miesto.
Srdečne jej blahoželáme
a želáme zdravie, tvorivý elán a radosť z písania.
Nemá tvár
Len ticho.
Chcem toho tak veľa?
Len pokoj,
len ja, myšlienky a biela stena.
Bez ľudí
a ich rečí, slov či smiechu,
bez pachu človeka.
Len ja a myšlienky, ktoré vytekajú skrz prestrelenú
miechu.
Len zvery.
Nemé tváre, masívne telá.
Pocit bezpečia.
Len ja, myšlienky a zver, chcem toho tak veľa?
Len jedna izba či celý svet.
Len nech som sám či s nemým tvorom.
Nič viac nežiadam.
Ten ma ochráni aj pred nočnou morou.
Samota bez konca
Sedel sám.
V tom kúte smutne čakajúc
na zázrak, ktorý nie a nie prísť.
Sedel sám.
V mysli tíško dúfajúc,
že ten zázrak musí prísť.
Sedel sám.
V kúte špinavom
ako jeho činy.
Sám v období sychravom.
Rozsudok znel, že je vinný.
Sedel sám.
Bez pomoci iných.
Sedel tam
uprostred štyroch stien sivých.
Sedel sám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ak chcete pridať svoj komentár k článku, nech sa páči.
Diskusia je moderovaná, komentár preto nebude publikovaný hneď,
ale až po jeho schválení administrátorom.
Ďakujeme.