Pri hrobe matky Ľudovíta Štúra

Prvého októbra sa uskutočnilo literárne stretnutie klubu OMEGA. To je dátum, keď si pripomíname svetový deň seniorov. Vlastne celý  október je venovaný seniorom  ako mesiac úcty k starším. Literárne činných seniorov máme aj medzi členmi OMEGY. Viacerí sú úspešní v literárnych súťažiach, iní v prednese poézie a prózy. Niektorí sú autormi, ktorí svoje literárne práce vydali knižne.

Jedným z počinov klubu je fakt, že ako prvý prispel Miestnemu odboru Matice slovenskej (MOMS) v Trenčíne na obnovu hrobu matky Ľudovíta Štúra. Anna Štúrová, rodená Michalcová (1815–1856), je pochovaná na starom evanjelickom cintoríne. To bol dôvod, aby sme obnovený hrob navštívili. O pôvode rodiny Michalcovej krátko poinformovala Jana Poláková, predsedníčka MOMS v Trenčíne.

Môžeme konštatovať, že to bol kamienok do mozaiky podujatí venovaných dvojstému výročiu narodenia veľkej osobnosti nášho národa – Ľudovíta Štúra.

Ľudovít Štúr: Na matkinej mohyle

Len  keď sa tam prenesieme

k tebe, drahá, v rodný kraj,

na chvíľu si spomenieme,

že i nám bol kvitol máj.

(úryvok)

... 

Seniorom je venovaná báseň Kataríny Hudecovej:

Zrelý vek

Všetko čo je, podlieha času,

ako bolo a vždy bude tak.

Fašiangy pochovajú basu

a v pôste nevrzúka slák.

Aj bez toho sa vesmír krúti.

tak či tak krútime sa s ním.

Kto za úletom  leta smúti ,

rúha sa bielej kráse zím.

Čas preplával aj našu rieku,

do ktorej dvakrát nevstúpiš.

Ak sme sa našli v zrelom,

z búrlivých výšin v nemú tíš

uzavrieť sa nám neprichodí –

nevyhasla ešte túžba v nás,

vidieť, jak deň sa za dňom rodí,

velebiť jeho večný jas,

ako sa na slnečnej točni

prebúdza na jar naša zem.

Byť na nej ešte užitoční

Vnúčatám – vďačnej téme tém –

s rozprávkou, aby zistili sme,

ako sa ešte vieme smiať!

Neberme zrelý vek tak prísne –

šach ešte neznamená mat.

Aj vtedy, keď sa zjesenieva,

 je veľa pekných  záujmov –

keď s ústami aj srdce spieva,

pre pohodu je zárukou.

Niekde sa nájde háčik, dlátko,

čo vedia krásu vyčariť,

s priateľmi posedieť si krátko,

v záhradke medzi kvetmi sniť.

Tu bylinkou nás lúka láka

na chutný medovkový čaj,

k prechádzke cesta krivolaká

je užitočná obyčaj.

Kiež sa nám kdesi v šírej diali

svetielko vďaky mihotá

za to, že zo seba sme dali

ďalším štafetu života.

Neberme zrelý vek tak vážne –

šach ešte neznamená mat.

Nech ešte veľa dní sa začne

každému, kto má život rád!

...

... 

Príspevok zostavila: Jana Poláková

Fotografie z návštevy pietneho miesta: Jaroslav Daniš