Májové stretnutie (2017)

Prezentácia poetických zbierok Dušana Žembera

Dušan Žember hovorí o svojej tvorbe

Májové stretnutie v klube Omega sa nieslo nielen v znamení lásky, ako to mesiacu lásky prináleží, ale aj v znamení poézie, a to v podobe veršov hudobníka, textára a poeta Dušana Žembera, člena Literárneho klubu Omega. On totiž k svojej dávnejšej zbierke Kradnutá láska na školskej lavici pridal teraz hneď štyri útle zbierky: Drobnôstky môjho života (Jar, Leto, Jeseň, Zima).

Milovníci literatúry a písaného slova sa vždy tešia z každej knihy, ktorá prichádza na svet. A je nám dvojnásobným potešením, ak pritom ide o člena nášho literárneho klubu. To je prípad už spomenutého Dušana Žembera. Prezentácie jeho nových publikácií sa okrem členov klubu zúčastnila rodina, priatelia a známi autora. Bohatá účasť bola príjemným prekvapením. Hudobné vstupy dvojice Žáčik a Žember umocnili zážitok z profesionálneho prednesu autorových básní v podaní Jozefa Kohúta a Márie Blaškovičovej.

Medzi čitateľov knihu lupienkami ruží (obľúbené kvety autora), vyprevadili: Ján Maršálek,  predseda klubu Omega, Miloš Žáčik a najmladšia členka LK Omega  Alexandra Hoštáková.

Aj knihy majú svoje osudy, podľa toho, ako ich prijmú čitatelia. Naším želaním je, nech verše Dušana Žembera čitateľom prinesú radosť v takej miere úprimnosti a pocitov, akú im odovzdal autor. Šťastnú cestu!

Zapísala: Jana Poláková

Fotografovala: Lýdia Šimková

Hudobná dvojica Žember + Žáčik

Účasť bola hojná

Hudobné vstupy obohatili program

Mária Blaškovičová recituje

Autorove verše predniesol aj Jozef Kohút

Vyprevadenie knižky

Autogramiáda (D. Žember a E. Bátovská)

Dušan Žember sa podpisuje

Prezentovaná knižná kolekcia

Dušanovi

Prišiel k nám máj, je to čas lásky,

a život nám prirátal nejaké vrásky,

ale ty, Dušan, si mladý stále,

štyri knižôčky – zbierky o láske, vydávaš práve.

Dušan hráva v Omege väčšinou na úvod,

ale dnes hrá aj so slzou v oku, ako „o závod“.

Jeho spoluhráč ho Vivaldim nazval,

lebo mu vraj štyri ročné obdobia prevzal.

Drobnôstky vyprevádzajú do sveta z ruží lupene

a možno týmto budú aj Tvoje priania splnené.

Ty si, Duško, hudobník, textár a poet

a svojím zrakom sa láskavo pozeráš na svet.

Dospelosť s prívlastkom: nechcem byť dospelý,

veď poézia o láske nám čas isto-iste spomalí.

MOTTO: Konzerva plná spomienok,

láska v nej udržuje plamienok,

nemysli na rekviem, poeta,

hoc lásky čas, chceš-nechceš, každému odlieta.

           

Veď Ty chceš nemý film o láske ozvučiť,

aby si to v pravý čas, vedeli aj iní „označiť“.

Hej, hudba, nové struny, stará duša nástroja –

a predsa nás tieto naše nostalgie do života vystroja.

Kto to nezažil, neuverí,

že Duškovi aj slzy dojatia vyleteli,

– veď toto neprežívam každý deň –

ale pripravení musíme byť aj na tieseň.

Láska je dar, je žitia jar,

Milovať, sniť, tak život žiť,

láska tá pravá šťastie nám dáva,

sprevádza nás údolím krás,

lásku si vážme, tajomstvá strážme,

by láska v nás trónila zas.

Jar, leto, jeseň a zima,

Ver, Duško, pre nás toto čítanie bude príma!

Veľa dobrých nápadov a ilustrácií želám slovami

Katky Hudecovej: „Kým život je mojím pánom,

čo ja zmôžem proti jeho plánom?“

P. S.: Dnes mi bolesť vošla do kĺba,

to už si ty, moja staroba?

nie, nie, ja sa s tým nehrám,

radšej si  veselú pesničku zahrám.

(Priamo na prezentácii napísala a autorovi venovala Emília Bátovská.)