Za októbrom

(Október je mesiac úcty k starším)

JAROSLAV DANIŠ

Zvýšenie dôchodkov

Ilustračná snímka:
Eleonóra Žůrková

Dozvedel som sa to na webe,

sú toho plné médiá,

že politici nielen sebe

nadelia, že som v tom i ja!

Počul som to aj od premiéra,

zo strany, čo má práve moc,

že bude lepšie ako včera,

už len vydržať do Vianoc.

A večer sa s tým v telke pýšil

aj sám rezortný minister,

že dôchodok sa nám zas zvýši.

Tak si vravím, keď dajú, ber!

Keďže som akčný a muž činu,

prestal som čumieť na telku

a hneď premýšľam, ako minúť

tú nečakanú nádielku.

Nebudem sa viac doma dusiť,

hurá za zdravým povetrím!

Zo zvýšeného dôchodku si

na dovolenku našetrím.

Len chvíľočku tú možnosť vážim,

čo sa mi v hlave vynorí:

čo si tak užiť krásnych pláží

na dovolenke pri mori?

Nad druhou tiež len chvíľku dumám

a už mi vypadáva z pier:

azda mi ešte zvýši suma

na aspoň týždeň do Tatier.

A keď nie, tak si môžem kúpiť

so zľavou dáke víkendy,

nevyužil by to len hlúpy,

moderný budem a trendy!

Už vidím svoje staré kosti

užívať si nad pomery...

A potom som si podrobnosti

tej milej správy overil.

Priemerný nárast vyrátaný

na necelé dve eurá!!!

Netušil som, že moje plány

tak rýchlo niečo nabúra.

Príčinu týchto divných počtov

všimol som si až v repríze:

peniaze miesto do rozpočtov

tečú kamsi do Belize!!!

A čo tých eur dvadsaťštyri,

čo sa mi za rok nazbiera?

Nakúpim za ne /až sa pýrim/

toaletného papiera!

Ilustračná snímka: Eleonóra Žůrková

Mesiac úcty k starším

Kalendár vymedzil nám mesiac,

z celého roka jediný,

v ktorom si, úprimne sa tešiac,

vážime svoje šediny.

Jedenásť mesiacov a je to:

už prichádza náš október,

v ktorom vrcholí babie leto

a slová vďaky tečú z pier

všetkých mladších čo len o trochu

a najmä detí zo škôlok,

keď stavajú nám z úcty sochu,

tešiac sa s nami vospolok.

Blahoželania a rúk stisky...

Po celý mesiac v médiách

zvýšený politikov výskyt...

Ružička ako prémia!

Nevďační nie sme, ba sme radi,

že si nás takto všímate.

Tiež sme kedysi boli mladí

a nechceme žiť vo vate.

No čo, keby tá k starším úcta,

zamyslime sa spoločne,

kvitla nielen v tom jednom z tucta,

no aspoň v jednom štvrťročne?!

Štyristo percent? Taký nárast?!

Počujeme tie výhrady.

Máme si túžbu tú dať zarásť

do sivých vlasov, do brady!?

Netreba do skaly to tesať,

nemyslíme to do bodky,

stačí, ak eur aspoň desať

navýši naše dôchodky!

(Eleonóra Žůrková a Jaroslav Daniš sú členmi Literárneho klubu Omega v Trenčíne.)