Kým slnko zapadne

Tretia zbierka autorky

(K životnému jubileu)

Kým slnko zapadne – taký je názov v poradí trinástej knižky čestnej členky Literárneho klubu Omega Oľgy Nemcovej-Košeckej. Zdravotné dôvody jej nedovoľujú zúčastňovať sa našich literárnych stretnutí, ale som s ňou v kontakte, sledujem jej neutíchajúce literárne aktivity.

Knižky si vydáva vlastným nákladom, sama si ich ilustruje alebo dopĺňa fotografiami. Venuje sa písaniu poézie, ale aj prozaickým útvarom. Zúčastnila sa celoslovenskej literárnej súťaže Jozefa Braneckého Studňa sa tajne s dažďom zhovára, v ktorej získala ocenenie. Poznali sme sa roky z jej aktívneho pôsobenia v Miestnom odbore Matice slovenskej. Zverila sa mi, že píše básne, a mohla som ich prečítať a posúdiť. Výsledkom bola prvá zbierka Pavučiny babieho leta.  

Pár slov o autorke: Rodáčka z Nitrianskej Blatnice začala písať už v tretej triede ľudovej školy, pán kaplán dve z jej básní poslal do detského časopisu Priateľ dietok, kde ich obidve uverejnili. V čase pedagogického a gymnaziálneho štúdia sporadicky uverejňovala básne v Mladej tvorbe, zúčastňovala sa recitačných súťaží, vždy s vlastnou tvorbou, umiestnila sa na čestnom druhom a treťom mieste. Neskôr písala veršíky len pre seba, svojich blízkych, a ako pomôcku na vyučovanie. Okrem poézie miluje hudbu, vyše dvadsať rokov spievala a konferovala v učiteľskom speváckom zbore. Je milovníčkou a pestovateľkou ruží, zvlášť žltých (zbierka poézie Kým kvitnú ruže, dobre je...)

Členstvo v Literárnom klube Omega, ktorý pôsobí pre Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne už 24 rokov (ako plynie čas) a moje povzbudenie bolo podľa autorky inšpiráciou na vydávanie kníh.

„Nielen napísané zostáva, ale aj vydané...“

Moje osobné vyznanie a pocity z prečítaného: Oľga Nemcová-Košecká ponúka básne úprimného vyznania. Bez rozdielu, či sú venované blízkym ľuďom, rodine, priateľom, ale aj nepredstieranej lásky k Slovensku. Úprimné, emotívne, napísané z prežitého, z úcty k životu a k človeku. Autorka svojou poéziou vracia slovu zmysluplný, človečenský obsah, v týchto časoch taký potrebný.

 

Vďaka ti život,
že si mi také množstvo ruží dal...
Stále z nich cítim radosť zo života.
Ani v tých suchých nie je žiaľ.
Spomienka nie je zabudnutá...
I suchá ruža je na to,
aby si človek na pekné veci spomínal...

(úryvok z básne Moje ruže zo zbierky Kým slnko zapadne)

 

Jana Poláková