Mesiac knihy a Omegáci v Savane

Janka Poláková

Tradične si v marci pripomíname mesiac knihy, jej význam a nezastupiteľnú úlohu v živote človeka, slovenského národa a kultúrnej spoločnosti.

„Nemilovať knihu znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť znamená stávať sa hlupákom.“ ( J. A. Komenský)

Už po tretíkrát sa členovia literárneho klubu Omega stretli na pravidelnom stretnutí v mesiaci knihy v priestoroch kaviarne Savana. Na úvod Jana Poláková, ktorá podujatie moderovala, priblížila tradície marca – mesiaca knihy, ktorý si pripomíname od roku 1955.

Prečo je marec mesiacom knihy? Jedna verzia hovorí, že z komerčných dôvodov, pre malú návštevnosť kníhkupectiev po Vianociach. Alebo marec preto, že sa v tomto mesiaci narodil (10. 3. 1796) a zomrel (16. 3. 1880) Matej Hrebenda, významný buditeľ, šíriteľ slovenskej a českej knižnej kultúry. Zbieral staré tlače, rukopisy, medzi slovenských vlastencov a vzdelancov roznášal nové slovenské a české knihy od vydavateľov Belopockého z Liptovského Mikuláša a Amerlinga z Prahy. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému gymnáziu v Revúcej. Dnes funkciu Mateja Hrebendu plnia knižnice.

Spomeniem ešte pána Františka Brázdu (trenčianskeho Hrebendu), rodáka z Českej Třebovej (8. 10. 1898). Zomrel 23. 12. 1988 v Trenčíne, tu je aj pochovaný. Bol aj filatelistom, predával a ponúkal knihy (stával pre závodom Merina).

Marcové klubové stretnutie bolo venované trom našim členom, vlastne ich čerstvo vydaným zbierkam.

Čo sa ti snívalo, dievčatko? – knižka Márie Rehákovej. Autorka priznáva, že vydanie jej poézie je trochu oneskorené, ale jej verše sú „srdcom zdobené“. Ako povedala, od školských lavíc milovala slovenčinu, diktáty, slohy, básnenie: „Učarovalo mi písanie v rýme, takže píšem týmto štýlom. Želám si, aby som čitateľov pri čítaní nesklamala.“

Veríme, že sa tak stane a nebude nikto sklamaný. Pani Reháková niektoré básne zo zbierky na podujatí sama predniesla.

Aj večierky pred spaním

majú čosi spoločné

s detektívnym pátraním.

(Čo sa ti snívalo dievčatko – úryvok)

Brehy pod mostom od Ľubomíra Marettu sú autorovou prvotinou. Autor je povolaním programátor, no s dušou básnika. Učaroval mu viazaný verš, ktorý uplatnil vo všetkých básňach. K slovám Evy Siskovej o jeho zbierke, ktorá knihe želá „šťastnú cestu a autorovi, aby pokračoval v svojej tvorbe, aby sa jeho verše čoraz viac a viac dotýkali ľudských sŕdc“, sa pripájame.

Tí, čo nevidia si na špičku nosa,

tí, čo na všetko majú odpoveď,

tí, čo bezdôvodne ako pávy sa nosia,

tí chcú mať všetko teraz a hneď. 

(Úryvok z básne Iní)

Stretnutia v Savane sa zúčastnil aj predseda klubu Ján Maršálek. Vzhľadom k tomu, že v dvojčísle 9–10 Literárneho týždenníka uverejnil recenziu zbierky tretieho autora Dušana Lázničku Cesty, bol najpovolanejší predstaviť knižku. Názov recenzie (Cesty do nadreálnosti) plne vystihuje túto zbierku experimentálne ladených textov.

„Dušan Láznička ide svojou cestou – uvzato, vytrvalo, proti prúdu, berúc na seba bremeno hľadania a riziko odmietnutia. Verí, že poézia ho nesklame, verí na zázrak tvorby, svojimi poetickými textami to potvrdzuje: Zázraky, zázraky cestných diaľav. Je to hnacia sila života. Nekonečné, bezbrehé, vždy nové a nie tie isté. Kráčam cestou, ktorou sa nikdy nevrátim... Očakávame, že sa nám básnik prihovorí peknou a zrozumiteľnou rečou. A potom sa azda aj my vydáme na cestu, na konci ktorej je Poézia.“

(Z recenzie Jána Maršálka)

Cesty sa rozišli ako milenci

zostal iba zápach nevšedného

čakám príchod zimy

čakám čo prinesie nový smer

(Cesty – úryvok)

P. s.

Daniela Staníková patrí medzi novších členov nášho klubu, ale v tomto roku vydala vlastným nákladom útlu zbierku Moje básne pre všetkých. Aj o nej sme hovorili:

Chcela by som písať básne, pretože sa cítim krásne.

Ich virtuálna noblesa hýbe mojimi pocitmi až po nebesá

a potom aj moja duša zaplesá.

(Úryvok)

Napokon, svoje zážitky z liečebného pobytu vložil do poetickej podoby a na stretnutí predniesol čo do trvania členstva mladší člen klubu, humorista a jemný ironik, autor mnohých, nielen hubárskych, príležitostných básní Jaroslav Daniš.

Bolo to vydarené podujatie!

Jana Poláková

(Fotografie z podujatia: Savanna Café)