Jaroslav Daniš
 |
| Lýdia Šimková: Jesenný zber |
Kalendár
vymedzil nám mesiac,
z
celého roka jediný,
v
ktorom si, úprimne sa tešiac,
vážime
svoje šediny.
Jedenásť
mesiacov a je to:
už
prichádza náš október,
v
ktorom vrcholí babie leto
a
slová vďaky tečú z pier
všetkých
mladších čo len o trochu
a
najmä detí zo škôlok,
keď
stavajú nám z úcty sochu,
tešiac
sa s nami vospolok.
Zvýšený
politikov výskyt
po
celý mesiac v médiách,
blahoželania
a rúk stisky,
ružička
ako prémia!
Nevďační
nie sme, ba sme radi,
že
si nás takto všímate.
Tiež
sme kedysi boli mladí
a
nechceme žiť vo vate.
No
čo, keby tá k starším úcta,
zamyslime
sa spoločne,
kvitla
nielen v tom jednom z tucta,
no
aspoň v jednom štvrťročne?!
Štyristo
percent? Taký nárast?!
Počujeme
tie výhrady.
Máme
si túžbu tú dať zarásť
do
sivých vlasov, do brady?!
Netreba
do skaly to tesať,
nemyslíme
to do bodky,
stačí, ak nám ročne o desať
percent navýšia dôchodky!!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ak chcete pridať svoj komentár k článku, nech sa páči.
Diskusia je moderovaná, komentár preto nebude publikovaný hneď,
ale až po jeho schválení administrátorom.
Ďakujeme.