Z histórie Vianoc

Zimný podvečer na dedine (foto: Lýdia Šimková)

Vianočné pohľadnice

Predchodcami vianočných pohľadníc boli blahoprajné lístky k Vianociam. Objavili sa v roku 1841 v Škótsku. Na lístkoch bol nápis Príjemné sviatky a posielali sa v zalepených obálkach. Pochádzali z tlačiarne Charlesa Drummonda v Edinburgu.

Obchodník Henry Cole z Londýna dostal myšlienku posielať vianočné pozdravy. Nechcelo sa mu však vypisovať zákazníkom a partnerom dlhé blahopriania. Požiadal svojho priateľa maliara Johna Caliicota Hersleya, aby mu namaľoval obrázok k Vianociam. Ten dal potom vytlačiť na papier a v prizdobených obálkach ho posielal priateľom. Takýto vianočný pozdrav sa stal hitom Vianoc 1843.

Tento zvyk – posielať k Vianociam pohľadnice – čoskoro prenikol do Ruska, Francúzska, Nemecka a ďalších krajín. V druhej polovici 19.storočia sa posielali pohľadnice aj vyzdobené, napr. korálkami, kúskami tkanín, perím, sklenenými črepinkami a inak.

Motívy pohľadníc sa menili, boli to krajinky, chalúpky, vianočné stromčeky, pribudli aj duchovné a kresťanské motívy – betlehemy, jasličky, anjeli, malý Ježiško v náručí Panny Márie a iné.

Okolo roku 1900 sa na území Slovenska predávali ešte pohľadnice s textom v nemčine a v maďarčine. Po roku 1918 ich nahradili vianočné pozdravy s českými a slovenskými nápismi.

V súčasnosti je na trhu množstvo vianočných pohľadníc, rozličné motívy, aj s predtlačenými textami. V terajšej elektronickej dobe sa čoraz častejšie využívajú elektronické pohľadnice, SMS a iné formy. Dajú sa zasielať z pohodlia bytu.

Vianočný stromček

Medzi najkrajšie symboly „sviatkov radosti a pokoja“ patrí vianočný stromček. Jeho pôvod však nie je ani biblický a ani kresťanský. Pokusom o jeho biblické zdôvodnenie je odkaz na slová proroka Ozeáša: „Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa.“

Celoročne zelené stromy, najmä ihličnany ,mali pre ľudí výnimočný význam ešte pred príchodom kresťanstva. Pohania si v období slnovratu zdobili svoje príbytky ihličím, šiškami, ale aj sviečkami. Verili, že tieto dekorácie majú magickú moc a ochránia domovy pred zlými duchmi, bosorkami, ale aj pred chorobami. Starí Rimania zdobili jedľou svoje chrámy počas Saturnálií, osláv venovaných Saturnovi.

Uvádza sa, že história vianočného stromčeka sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Ale tiež, že o prvenstvo v stavaní vianočného stromčeka sa prie Talin, kde bol vianočný stromček údajne postavený v roku 1441 a Riga, kde sa vraj objavil o niečo neskôr, v roku 1510. Tieto stromčeky boli postavené na námestí, kde sa okolo nich tancovalo a nakoniec ich zapálili.

Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza s roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. V roku 1521 sa objavuje ozdobený strom v období Vianoc na obraze z Nemecka. Obraz zobrazuje sprievod so stromom a biskupom idúcim za ním na koni. V 16. storočí prvým, kto priniesol ozdobený vianočný stromček do príbytkov, bol nemecký kazateľ Martin Luther.

V Nemecku sa vianočné stromčeky ozdobovali najmä jedlými ozdobami, ako napr. perníkmi a jabĺčkami, až neskôr sa začali vyrábať sklenené ozdoby. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdansku. V roku 1817  vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne. Princ Albert (pôvodom z Nemecka) dal postaviť vianočný stromček na zámku vo Windsore. V roku 1833 v Ríme.

Na Slovensko prenikol vianočný stromček v 18. storočí z Nemecka. Najskôr sa udomácnil v mestskom prostredí ako výsledok estetizácie sviatočného obradu a na konci 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal až medzi vojnami. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, koláčikmi, sušeným ovocím, ale aj ozdobami zo slamy.

Dávnejšie sa v izbách vešali rôzne predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Keď sa začal používať stromček, spočiatku býval zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. Vianočný stromček je teraz s Vianocami spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.

V 19.storočí sa na stromček pripínali sviečky, v roku 1895 vymyslel Američan Ralf Morris elektrické svetielka. Umelé stromčeky boli populárne už začiatkom 20. storočia, keď sa objavili aj prvé farebné stromčeky.

Magické črty

V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromom sa pripisovala schopnosť zaháňať zlých duchov. Až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo. Zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. Stromy majú aj liečivú energiu a magickú silu.

Vianočné koledy a piesne

Koledy sa spievajú po celom svete. Aj u nás sa udomácnili v predvianočnom a vianočnom čase. Údajne koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Nemeckej ríši, spievali sa na oslavu nového roka – calendae. Veľkú tradíciu majú koledy u Slovákov, Čechov, Rusov, Ukrajincov, Bulharov, tiež v Srbsku, Bielorusku a v Poľsku.

Rumuni hovoria koledám colinda, v Slovinsku je to kolednica. Francúzi ich volajú tsalenda a u hovoriacich po anglicky je to Christmas Carol. Koleda v Grécku a na Cypre, to je Kálanda. U Nemcov a Rakušanov je to Weihnachtslied.

Koledy sa viac viažu k sviatku narodenia Ježiša Krista, vianočné piesne majú širší charakter a viažu sa k vianočným sviatkom.

Najznámejšou vianočnou piesňou je Tichá noc (Stille Nacht). Je preložená do asi 300 jazykov a nárečí, napr. do esperanta, latinčiny a iných. Spievajú si ju Zuluovia v Afrike, Maori z Nového Zélandu, ale aj Laponci... Text piesne napísal v roku 1816 vo farnosti Mariapfarr kaplán Joseph Mohr. Franz Xaver Gruber (organista) skomponoval  k básni melódiu pred Vianocami roku 1818 a prvýkrát zaznela na Štedrý večer 24.12. 1818 za sprievodu gitary v kaplnke Tichej noci (Stille-Nacht-Kapelle) v Oberndorfe pri Salzburgu v kostole sv. Mikuláša. Dnes je toto miesto veľkou turistickou atrakciou.

Vychádzajúc z rôznych prameňov spracovala: Lýdia Šimková