Andrea Trusková: Verše

Paleta

Ilustračná snímka:
Lýdia Šimková

aký rozmer

tvojej lásky –

MODRÉ nebo

nad priepasťou

BIELY cukor

na dne kávy

ČIERNOU kriedou

hravo spájaš

ŽLTÉ body

(z púpav veniec)

vôkol hlavy

… a potom -

prečo

som taká

nebezpečne

(bez)farebná

8. 10. 2016

Obleč ma

do tvojich očí

ja sa

do klbka ticha

stočím

Navleč ma

do tvojich pohľadov

do vlny želaní

nech chladná srieň

sveta

ma nikdy nezraní

Zobleč ma

z cudzích pohľadov

a z cudzej viny

nech chladná srieň

neblíži mne

a tým

ani iným

Skry si ma

pod krídla

svojej nežnej moci

nech žiarim láskou

za tmavotmavých nocí

Život je jeden VEĽKÝ pocit

Daniele

Toľko

            krokov

            rokov

            z okov

krok-sun-krok

rok-sun-rok

prechádzaš

tieňmi minulosti

nerátaš

sebe

zlámané kosti

za daň čo bolo

(a bolí)

krok-sun-krok

čakáš sa

čakáš ho –

možno o rok

možno o rok...

„Haľamovo“

Dlho

si chodila

Maša

kým si

našla

komu dáš

svoju nehu?

Pátrovi Franekovi

Vravíš

vy ste soľ zeme -

            nebojte sa

            že presolíte

Vravím

stačí prisáľať

niekedy preosiať

naše a tvoje

svetlá v tme

            nech nám

aspoň oči iskria

aj to Boh

s úsmevom zoberie

Soľ topí ľady

ty solíš

s nehou

akoby sme boli

z cukru –

            toto je Božia láska

Preteky (z)mieru

V začiatku cieľ

na konci štart

je tvoja cesta

strieborným prachom

pozlátená

čo ani súperov

            ani víťaza

            nemá

Počuješ výstrel?

Tak bež!

Len čo ťa predýcham

pobežím

pobežím tiež

(Ú)skok(y)

Chcem

sa

prepadnúť

na samé dno

modrého neba

Teba sa nebáť

nebáť sa seba

teba sa nebáť

báť sa

že nie som

že nie som

vedľa teba

(Básne ocenené v literárnej súťaži Jozefa Braneckého Studňa sa tajne s dažďom zhovára – 2016)