Septembrové stretnutie (2019)

Vo štvrtok 5. septembra sa konalo prvé stretnutie v klube Omega po dvojmesačnej letnej prestávke. Viedla ho Janka Poláková a nieslo sa v znamení letných zážitkov a inšpirácií, ale nechýbali ani informácie o plánovaných podujatiach, ktoré sa týkajú literatúry a činnosti nášho literárneho klubu (uzávierka súťaže Studňa sa tajne s dažďom zhovára je 30. 9. 2019). 

Ďalšie stretnutie je plánované na 3. októbra.

Dotyky leta

Fotografie Lýdie Šimkovej

V parku

Spomienka na spisovateľa Maroša Bančeja

Maroš Bančej

V letnom dovolenkovom čase som zaznamenala správu, že vo veku 58 rokov zomrel slovenský spisovateľ, básnik, textár a publicista Maroš Bančej. Celé roky som ho vnímala, a určite celá kultúrna verejnosť, ako šéfredaktora časopisu pre mladú literatúru Dotyky, ale aj redaktora iných známych periodík a vysielačov. Bol generačným druhom Jána Litváka a Jozefa Urbana. Prvé verše tento rodák z Michaloviec vydal, keď mal šestnásť. Potom (vedno s Jozefom Urbanom a Jánom Litvákom) uverejnil svoju poéziu v trojzbierke Výstrel z motyky (1990). Medzi literárne výnimočné pozoruhodnosti patria Klebety a fakty (1997), je to kniha fejtónov, a Zúrivo nežne svoj (2011) – kniha venovaná Jozefovi Urbanovi.

Básne spod líščej nory

Nad novou zbierkou poézie členky LK OMEGA

Alexandra Hoštáková

Na júnovom stretnutí Literárneho klubu Omega som krátko predstavila v poradí štvrtú zbierku Alex Hoštákovej Básne spod líščej nory. Autorku trápia vážne zdravotné problémy, ale všetkých nás teší, že chuť písať ju neopúšťa. Citujem jej slová na margo novej zbierky:

„Za šesť rokov písania som si prešla viacerými etapami písania. Písala som depresívne básne, básne plné hnevu a nenávisti, napísala som básne, ktoré by nikdy nemali uzrieť svetlo sveta a napísala som i básne, ktoré si máte možnosť prečítať dnes. Básne spod líščej nory je v poradí moja štvrtá napísaná zbierka, ktorá obsahuje oveľa viac pozitívnejšiu tvorbu, zameriavajúcu sa na dôležitosť mať okolo seba priateľov, ktorí nám pomôžu v ťažkých chvíľach... Sama nepovažujem za dôležité mať okolo seba priateľov, nuž v období písania tejto zbierky si pero, zdá sa, písalo vlastné riadky...“