Jubileá v klube Omega (2021)

 

Pribúdajú roky klubu Omega aj jeho členom...

Tak tomu bolo aj v roku 2021, keď náš literárny klub naplnil štvrťstoročnicu pôsobenia.

V uplynulom roku životné jubileum oslávili tri naše členky. V krátkosti ich predstavíme.

 

Anna Prnová

Ing.  Anna Prnová (1971). Platí o nej: povolaním vedecká pracovníčka, technička, ale srdcom poetka, organizátorka kultúrneho diania v „dedinke detstva“, v Hornom Srní. Literárnej tvorbe sa venuje od základnej školy, bola ocenená aj v  literárnej súťaži  „Pioniersky výtvarný a literárny Trenčín“. Po dlhšej odmlke začala opäť aktívnejšie tvoriť v roku 2009. Začala sa zapájať do literárnych súťaží, postupne uspela v „Literárnej Ilave“, v súťaži „Odkaz Karolíny Brustlerovej“, v súťaži o cenu „Slovenského učeného tovarišstva“. V posledných rokoch získala viaceré ocenenia v prestížnej celoslovenskej Literárnej súťaži Jozefa Braneckého s poetickým názvom „Studňa sa tajne s dažďom zhovára“. V roku 2014 vydala „Zbierku poézie“, spolu s poetkami Evou Očkayovou a Emíliou Filipovou. V roku 2021, v roku svojho jubilea (ako darček), s pomocou a podporou MO MS v Trenčíne a trenčianskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov vydala druhú zbierku  poézie v tej istej zostave s názvom „Ešte je čas“.  Básne publikované v tejto zbierke boli ocenené v XXIX. ročníku spomínanej literárnej súťaže J. Braneckého, cenou odboru školstva a kultúry Trenčianskeho samosprávneho kraja. Anna Prnová je aktívna členka literárneho klubu PoeMa, s ktorým organizuje celoslovenskú literárnu súťaž Vila Zerna, taktiež dlhoročná členka LK Omega a MO Matice slovenskej v Trenčíne.

„Básne Anny Prnovej sú ekonomicko-ekologické. Zdanlivo jednoduché, v krátkej sukničke, lež spredu nevidieť tajný krinolínový závoj dokonale kopírujúci jej nezlomnú chrbtovú kosť. Na nič a nikoho sa nehrá. Nežne, pevne si stojí za každým vyvoleným slovom, ktoré totálne vystihuje jej vnem – pocit zo seba či okolia. Čo pojem, to iná vôňa, farba, intenzita. A spolu v synergii pableskujú sviežou, neočakávanou harmóniou, súc sprevádzané životnou pokorou, do vytúženej cieľovej stanice Láska. Len o Jedno jej ide – o Život. A keď dočítaš jej verše, si čistý.“  (Nadežda Kočišová)

 

 

Lýdia Šimková

Mgr. Lýdia Šimková (1956), dlhoročná členka Omegy, spoľahlivo vykonáva funkciu pokladníčky. Rodáčka z Martina, rané detstvo prežila v Kysuckom Novom Meste. Neskôr sa s mamou presťahovala do jej rodného domu v Kopci (vtedy to bola samostatná obec), potom Kopec prešiel pod strediskovú obec Košecké Podhradie. Túto skutočnosť spomínam v súvislosti s jej spomienkami na chvíle strávené v lone nádhernej prírody, s babičkou, ktorá Lýdiu priviedla k láske k bylinkám (pretrváva dodnes priam profesionálne). Strednú školu absolvovala v internátnej  hotelovej škole v Piešťanoch. Jej matka pracovala v Trenčíne, od zamestnávateľa dostala byt, a tak sa trvalý pobyt aj Lýdii zmenil na Trenčín. S manželom vychovala tri deti. Umenie, štúdium a šport  patrili vždy medzi jej voľnočasové aktivity. Absolvovala aj Univerzitu tretieho veku pri Trenčianskej univerzite A. Dubčeka v Trenčíne, vyštudovala tri rôzne odbory.

Do literárneho klubu prišla, pretože sa chcela viac dozvedieť o literátoch z Trenčína a okolia, o dianí okolo slovenskej literatúry. Postupne začala tvoriť prózu aj z poéziu. Svoje literárne práce začala posielať aj do rôznych literárnych súťaží, vrátane spomínanej súťaže Jozefa Braneckého, dostavili sa prvé úspechy a ocenenia, v tomto ročníku získala Lýdia Šimková Cenu MO Matice slovenskej v Trenčíne. Spomeniem ešte jej záľubu vo fotografovaní, je členkou fotostrediska pri TSK v Trenčíne, pracuje aj vo fotoklube ODA a v Bratislave si doplnila vedomosti na Univerzite tretieho veku – odbor fotografia. K tejto záľube ju priviedla ďalšia dlhoročná členka omegáckej rodiny Anka Hrabalová. Lýdia je aj členkou MO Matice slovenskej v Trenčíne.

„Som členkou OZ Veronica v Trenčíne, kde tiež pracujem ako podpredsedníčka občianskeho združenia. Tu je môj život spojený s prírodou a liečivými bylinkami, rôznymi besedami  a krásnym kolektívom ľudí, ktorí milujú prírodu.“ (Lýdia Šimková)

Dodávam, že v súčasnosti je predsedníčkou. Organizuje nielen pre členov OZ, ale aj pre iných záujemcov tematické a náučné cesty po Slovensku i zahraničí, s cieľom navštíviť a poznať krásne, zaujímavé, pamätné miesta a prírodu. Tento rok  plánuje uskutočniť (určite  sa vydarí) druhy ročník súťaže „Spod Košeckého hradu“. Verím, že bude taký úspešný (bola som členkou poroty), možno úspešnejší ako prvý. Názov súťaže je úprimným vyznaním jej zamilovanému kraju.

 

 

Zuzana Sklenárová

Ing. Zuzana Sklenárová (1981) patrí medzi mladších a novších členov Omegy. Stručná biografia: Základnú školu navštevovala v Trenčianskej Teplej. Pracovala krátky čas v oblasti elektrovýroby.  Neskôr sa venovala a stále sa venuje materským povinnostiam, za ktoré, ako sa vyznala, je životu nekonečne vďačná. Skúsenosti v oblasti samosprávy nadobudla počas pôsobenia na Obecnom úrade v Trenčianskej Teplej. V roku 2017 úspešne ukončila externé štúdium na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulta sociálnoekonomických vzťahov. Neustále sa vzdeláva v oblastiach, ktoré sú potrebné na výkon jej funkcie v nadnárodnej spoločnosti. Medzi jej záľuby a formy relaxu  patrí hudba a dobrá kniha. Literatúru má rada ako takú, neustále sleduje knižné novinky, prejavuje sa to na klubových stretnutiach (pre pandemické opatrenia sú teraz obmedzené, ale treba veriť  v lepšie časy)...

Vypočuli sme si aj ukážky zo Zuzaninej poetickej tvorby. Cítiť z nej zamyslenie nad životom, ľudskými osudmi, všetkým, čo život prináša – radosť, ale aj smútok a žiaľ... Verím, že  Zuzana nás v tomto roku niečím príjemným prekvapí.

 

 

Jubilantom v mene ostatných členov klubu želáme len to najlepšie! 

 

Pripravila: Jana Poláková