Nadláska

Uväznenie v ľade
(Lýdia Šimková)

Za teplú pranáruč dali sme mu slamu,

     za bielu kolísku stajňu našich duší,

a Dieťa vedelo, ako ho raz sklamú

     tí, ktorým chce navždy spásny rubáš ušiť.

A tak tu zostáva ako vtáčky v zime,

     aby sme v krútňavách neboli tak sami,

pokorne vyčkáva, čím ho nakŕmime,

     štipôčkou nadlásky chce byť podplácaný.

Lebo len nadláska vie, čo je chudoba

     uprostred márnosti, čo sa na nás vŕši...

Iba tak trošičku chcieť sa mu podobať –

     len vtedy má zmysel dvojkríž na trojvrší.

Až keď si kľakneme úplne do seba,

     až keď ho budeme naozaj veľmi chcieť,

až keď sa zmeníme pre iných na chleba,

     až keď naše srdcia objíme skorocel,

až vtedy nastanú

slovenské Vianoce!

S prianím pokojných a radostných Vianoc všetkým členom a priaznivcom klubu Omega

Margita Ivaničková