Martin Lančarič
Čakanie sa obalilo
vlastným čakaním,
a pred sebou odhalilo
pravdu, ktorá bolí:
Trpezlivosť neprináša
ruže sklamaným.
Samota sa ťažko znáša.
Čakanie vždy skolí
aj povahu flegmatika –
je v tom čosi hlasné,
ako prázdna pneumatika,
ktorá časom spľasne.
Naše hádky nekonečné
majú pôvod v nás.
Môžeme sa hádať večne,
ale čas a priestor
neprinesú žiadne plody,
nikdy – ani raz.
Musí pretiecť veľa vody,
kým sa nájde miesto
v (ne)konečnom (ne)konečne –
je v tom čosi trápne,
ako dlhé lano vlečné,
keď sa zrazu napne.
A tak čakať nemá zmysel;
vzťah som pustil k vode.
Zatvoril som vlastnú myseľ,
a vyskočil z lode...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ak chcete pridať svoj komentár k článku, nech sa páči.
Diskusia je moderovaná, komentár preto nebude publikovaný hneď,
ale až po jeho schválení administrátorom.
Ďakujeme.