Viacerí
ľudia majú literárne ambície, pokúšajú sa tvoriť literatúru, ale akosi im to
nevychádza; nazdávam sa, že neraz stroskotávajú práve na nečítaní. Áno, čítanie
a písanie úzko súvisia, spisovateľ musí byť aj (a v prvom rade)
čitateľom. Veď texty sa píšu spravidla na to, aby sa čítali, aby boli čítané.
A ide tiež o kvalitu napísaného. Bez pravidelného čítania sa nedá
naučiť dobre písať, resp. vyjadrovať sa na primeranej úrovni (ak sú nejaké
výnimky, tak len potvrdzujú pravidlo). Ako dlhoročný autor i porotca
niekoľkých literárnych súťaží viem, o čom hovorím.
Spisovateľ
sa čítaním (okrem iného) učí písať, a učí sa to po celý život. Pekne to
pri istej príležitosti vyjadril básnik, spisovateľ, textár i výtvarník
Daniel Hevier: „Čítanie je dýchanie mojej mysle, okysličovanie môjho zraku,
posilnenie môjho srdca, doping pre moju fantáziu... bez čítania by som rýchlo
skončil aj ako spisovateľ.“
Čítanie
podporuje fantáziu a tvorivosť, obohacuje nás o nové poznatky,
zlepšuje našu slovnú zásobu. Literatúra je nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie.
Preto je dôležité čítať, a to nielen špecializované odborné publikácie,
ale aj beletriu, čiže poéziu a prózu.
V súvislosti
s čítaním a písaním chcem ešte spomenúť ten fakt, že čítaním
získavame alebo si obnovujeme znalosti z gramatiky a pravopisu – pri písaní nerobíme
chyby, vizuálne si pamätajúc správny tvar slova. Vzdelaný, kultúrny človek si teda
nachádza čas na dobrú knihu i v dnešnej uponáhľanej dobe. Tuším
Romain Rolland svojho času povedal, že ľutuje ľudí, ktorí nepoznajú radosť
z čítania kníh... Tak teda do čítania, priatelia!
Autorom príspevku je Ján Maršálek.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ak chcete pridať svoj komentár k článku, nech sa páči.
Diskusia je moderovaná, komentár preto nebude publikovaný hneď,
ale až po jeho schválení administrátorom.
Ďakujeme.