Literárny klub Omega je neformálne združenie literárnych tvorcov a priaznivcov literatúry
pôsobí pri Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne.

25. februára 2013

O čítaní a písaní

Viacerí ľudia majú literárne ambície, pokúšajú sa tvoriť literatúru, ale akosi im to nevychádza; nazdávam sa, že neraz stroskotávajú práve na nečítaní. Áno, čítanie a písanie úzko súvisia, spisovateľ musí byť aj (a v prvom rade) čitateľom. Veď texty sa píšu spravidla na to, aby sa čítali, aby boli čítané. A ide tiež o kvalitu napísaného. Bez pravidelného čítania sa nedá naučiť dobre písať, resp. vyjadrovať sa na primeranej úrovni (ak sú nejaké výnimky, tak len potvrdzujú pravidlo). Ako dlhoročný autor i porotca niekoľkých literárnych súťaží viem, o čom hovorím.

Spisovateľ sa čítaním (okrem iného) učí písať, a učí sa to po celý život. Pekne to pri istej príležitosti vyjadril básnik, spisovateľ, textár i výtvarník Daniel Hevier: „Čítanie je dýchanie mojej mysle, okysličovanie môjho zraku, posilnenie môjho srdca, doping pre moju fantáziu... bez čítania by som rýchlo skončil aj ako spisovateľ.“

Čítanie podporuje fantáziu a tvorivosť, obohacuje nás o nové poznatky, zlepšuje našu slovnú zásobu. Literatúra je nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Preto je dôležité čítať, a to nielen špecializované odborné publikácie, ale aj beletriu, čiže poéziu a prózu.

V súvislosti s čítaním a písaním chcem ešte spomenúť ten fakt, že čítaním získavame alebo si obnovujeme znalosti z gramatiky a pravopisu – pri písaní nerobíme chyby, vizuálne si pamätajúc správny tvar slova. Vzdelaný, kultúrny človek si teda nachádza čas na dobrú knihu i v dnešnej uponáhľanej dobe. Tuším Romain Rolland svojho času povedal, že ľutuje ľudí, ktorí nepoznajú radosť z čítania kníh... Tak teda do čítania, priatelia!

Autorom príspevku je Ján Maršálek.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ak chcete pridať svoj komentár k článku, nech sa páči.
Diskusia je moderovaná, komentár preto nebude publikovaný hneď,
ale až po jeho schválení administrátorom.
Ďakujeme.