Bez snov by bol život fádny

Členka nášho literárneho klubu Anna Hrabalová oslávila v uplynulom roku životné jubileum. Pri tej príležitosti sme ju požiadali o rozhovor.

Anna Hrabalová

Čo alebo kto ťa priviedol k písaniu?

Písať, to bola moja detská túžba, tak ako i cestovať. V písaní ma nepriamo povzbudzoval triedny učiteľ, keď nám rozprával o našich slovenských spisovateľoch, a ja som jeho zaujímavé rozprávanie počúvala a predstavovala si, ako i ja raz... Boli to túžby, o ktorých som pochybovala, či sa mi naplnia. Nikdy som ich nevyslovila nahlas. Ako aj, veď som musela ísť v pätnástich pracovať, zarábať na živobytie. 

Mala som však kus šťastia. Po roku som sa dostala do administratívy a dostávala som za úlohu písať o podniku, o práci a ľuďoch. Zo začiatku to bolo ťažké. Postupne som si písanie veľmi obľúbila. Už som nepísala len svoje úlohy, začala som písať rôzne príbehy a posielala som ich do slovenských i českých časopisov – a uverejňovali mi ich.

Kde nachádzaš inšpiráciu?

Inšpirácia je všade, na každom kroku. Len moje sily už na toľko nesiahajú, tak mnohé uniká do zabudnutia.

Čo čítaš, o čom premýšľaš?

Čítam veľa.  Mám rada náučnú literatúru, knižky o zdravom spôsobe života, cestopisy, životopisné knihy, dá sa povedať, že čítam všetko. V roku 2015 som začala čítať Bibliu, postupne, a som rozhodnutá ju prečítať celú až do konca. Pred tým som ju čítala na strane, kde sa mi otvorila. Začínam chápať mnohé doteraz nepochopené.

Čo považuješ za svoje úspechy v živote?

To, že ešte žijem. Neviem však, či je to len môj úspech.

O čom ešte sníva Anna Hrabalová?

Všetky sny sa mi splnili a môžem povedať, že som šťastná osoba. Ďakujem za to.  A samozrejme, mám veľa čo písať a veľa mám napísané. Rada by som z toho aspoň časť vydala. Na to potrebujem vytrvalosť, chuť a predovšetkým zdravie. Že či snívam? Snívam, snívam stále. Bez snov by bol život fádny.

Taký malý životopis...

Narodila som sa v Zlatovciach, do školy som chodila  v Zlatovciach a v Trenčíne. Moje prvé zamestnanie bolo v Bavlnárskych závodoch. To bol najlepší podnik, aký som poznala. Spoznala som veľa dobrých ľudí i na iných pracoviskách, ale v Bavlnárskych sme boli všetci ako jedna rodina. Skutočne sme si pomáhali. Bola to samozrejmosť. Popri zamestnaní som vyštudovala  priemyselnú školu textilnú s maturitou. Po ukončení školy som sa odsťahovala za manželom do Čiech. Narodili sa nám dvaja synovia, ktorých som po smrti manžela vychovávala sama. Vychovať ich, dať im lásku a vzdelanie, to bol vtedy cieľ a zmysel môjho života. Ostatné veci boli  podružné, i keď samozrejme k naplneniu života potrebné. Deti sú dospelé, už mám vnučky, a mne zostáva čas, pokiaľ mi je dovolené, napĺňať si svoje túžby a záľuby.

Písanie a cestovanie...

Písala som vždy a cestovala tiež i s deťmi, keď to bolo možné. A teraz, keď sú dospelé, idem s nimi na ich cesty. V šesťdesiatke som si splnila sen, navštívila som Ameriku a po sedemdesiatke Siam – dnes sa menuje Thajsko. To boli moje detské sny, ktoré sa mi podarilo naplniť. Okrem toho som precestovala veľa krajín a kontinentov. V roku 2015 som bola s cestovnou kanceláriou v Taliansku a o dva týždne po návrate som odletela za synom na dva týždne na Seychely.

Porovnávala som tieto dve dovolenkové destinácie. Taliansko je blízko, má krásne more, pieskové pláže, pekné moderné i starobylé mestá, dobrú stravu. Seychely sú nádherné ostrovy, kde žije dohromady okolo sto tisíc obyvateľov. My sme boli na najväčšom ostrove Mahe s hlavným mestom Viktória. Tak isto, ako v Taliansku, majú nádherné pieskové pláže, s tou výhodou, že ostrovy sú pri rovníku, teplo je po celý rok a voda je tiež teplá. Ostrov je celý zelený a teploty príjemné. Leteli sme do Dubaja okolo päť hodín a z Dubaja na Seychely ďalších šesť. Do Talianska sme cestovali autobusom celú noc. Čas cesty bol takmer rovnaký, cena však nezrovnateľná. Seychely sú drahá dovolenka. Taliansko je pre nás prijateľné a tiež výborné, pokiaľ sa nám vydarí počasie, ako sa vydarilo nám. Som rada, že som bola tam i tam. Obe tieto miesta boli pre mňa nové, i keď v Taliansku som bola viackrát, len na iných miestach. 

Mám v srdci zapísané dve krásne, pre mňa nové miesta, kde som sa veľa kúpala v mori, spoznala sa s novými ľuďmi a prežila pekné dni. V niečom sme si podobní, v niečom odlišní. Treba sa poznávať.

U nás doma – ako sa spieva v českej hymne – zemský ráj to na pohled ... chýba nám len more a viac letných slnečných dní.

Vydané knižky:

Humorom proti totalite alebo Posledná správa socializmu

Podoby lásky

Thajsko – Snívajte svoje sny a splnia sa vám

A tento si počula? Vtipy za zlatú mrežu

Ocenenia:

Ocenenia v celoslovenskej literárnej súťaži Jozefa Braneckého Studňa sa tajne s dažďom zhovára, v kategórii PRÓZA, v rokoch: 2008, 2011, 2012, 2015.

Na stránke www.mamtalent.sk  od januára 2009 do októbra 2014 na prvom mieste v čítanosti z 3 100 autorov.

Otázky kládla: Lýdia Šimková.