 |
| Uväznenie v ľade (Lýdia Šimková) |
Za
teplú pranáruč dali sme mu slamu,
za bielu kolísku stajňu našich duší,
a Dieťa
vedelo, ako ho raz sklamú
tí, ktorým chce navždy spásny rubáš ušiť.
A
tak tu zostáva ako vtáčky v zime,
aby sme v krútňavách neboli tak sami,
pokorne
vyčkáva, čím ho nakŕmime,
štipôčkou nadlásky chce byť podplácaný.
