Jaroslav
Daniš
 |
| Ilustračná snímka: Lýdia Šimková |
Znova
ubehol rok
a zasa
sme oň starší.
Skryl
sa do spomienok,
za
rohom čaká ďalší.
Cherubín
vianočný
už
krídla rozprestiera
o chvíľu
príde s ním
láska,
nádej a viera.
Príde
už zakrátko,
za
zimnej noci chladnej,
nebeské
dieťatko,
čo
našim srdciam vládne.
Prišlo
už toľkokrát,
stále
je lásky málo!
Je
tak ťažké mať rád?
Veď
srdcia nie sú skalou!
Viera
je boží dar,
nádejou
ľudstvo žije,
odkedy
kalendár
má
ľudské proporcie,
len
láska bojovať
o život
musí denne.
Ľúbiť
a milovať,
nič
nie je viacej cenné!
Vo
venci adventnom
už
horí ďalšia sviečka...
A našim
tajným snom
stačí
pár nocí prečkať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ak chcete pridať svoj komentár k článku, nech sa páči.
Diskusia je moderovaná, komentár preto nebude publikovaný hneď,
ale až po jeho schválení administrátorom.
Ďakujeme.